V zákone 305/2005o sociálnoprávnej ochrane a sociálnej kuratele je uvedené, že žiadaťo pestúnstvo a adopciu môže nielen manželský pár, ale i jednotlivci, ak splnili všetky náležitosti- majú podanú žiadosť na UPSVaR, boli podrobení 26 hodinovej príprave nanáhradné rodičovstvo a ich rodinné, majetkové a bytové podmienky súvyhovujúce.
V poslednej dobeje často v médiách komunikovaná téma adopcií detí homosexuálnymi pármi.Politici kresťanských strán sa vyjadrujú, že sú zásadne proti zvereniu dieťaťado starostlivosti homosexuálnych párov.
Ich názor vyplývajúci z premisyprameniacej v kresťanstve je, že homosexualita je hriech a homosexuálnesprávanie je úchylkou, ktorá by sa mala a dá liečiť.
Keďže homosexualitupovažujú za psychické ochorenie, nezlúčiteľné s kresťanskou morálkou, majúk homosexuálom v roly rodiča veľké výhrady. Okrem iného argumentujútým, že takéto netradičné usporiadanie rodiny, kde role matky a otca byboli zlúčené, by malo nepriaznivý dopad na psychiku dieťaťa. Z pohľadu dieťaťaby chýbala vzorová rola matky alebo otca. Deštruktívne by mal pôsobiť aj fakt,že dieťa bude konfrontované so širším okolím, ktoré nebude mať pre podmienky, v ktorýchvyrastá pochopenie.
Odporcovia takéhotoradikálneho postoja tvrdia, že sa treba vždy zamerať na najlepší záujemdieťaťa, ako je to i v preambule spomínaného zákona.
Svoje tvrdenia podporujú tým, že do osvojenia, príp. pestúnskejstarostlivosti sa dostáva opustené dieťa, o ktoré neprejavuje záujem jehobiologická rodina a preto vyrastá v ústavnej starostlivosti.
Je umiestnené v skupines niekoľkými ďalšími vekovo príbuznými deťmi. O tieto deti sa stará podľa prieskumov denne 8 ľudí. Z toho vyplýva,že dieťa nemôže nadviazať so žiadnou osobou hlbší vzťah.
V kolektívnom zariadeníprichádza často k psychickej a sociálnej deprivácii dieťaťa, čo saprejavuje rôznymi formami .
U malých detí je to najčastejšiezaostávanie vo všetkých vývinových ukazovateľoch, neschopnosť v neskoršom obdobívytvárať si plnohodnotné partnerské vzťahy, po ukončení ústavnej výchovy je častéasociálne správanie.
Tieto patologickésociálne prejavy sú ukotvené v rannom detstve, kedy nemali možnosť viesťbežný život, nenadväzovali hlbšie citové vzťahy a ich základné potreby neboli napĺňané.
P
reto považujú zanajlepší záujem dieťaťa to, aby nadviazalo vzťah s aspoň jednou kľúčovouosobou (materskou osobou).
Pevný vzťah nadviazanýv detstve má zásadný význam pre zdravý vývoj jeho psychiky a jeho úspešnúsocializáciu. Ak dieťa taký vzťah nemá, stráda a jeho emocionálny,sociálny a psychický vývin stagnuje.
Preto sú v zásade zato, že ak je možnosť umiestniť dieťa do rodiny a poskytnúť mu individuálnustarostlivosť, treba túto možnosť využiť.
Nepredpokladajú, žeproblémom by mohla byť absencia vzoru otca alebo matky, keďže druhým možným variantomje život dieťaťa v ústavnej starostlivosti, kde je 90% personálu ženskéhopohlavia a pritom neuspokojuje základné emocionálne potreby dieťaťa.
Na zváženie je, čidieťa má iné a lepšie šance vyrastať v kompletnej rodine klasického a zaužívanéhostereotypu s materským a otcovským vzorom. Vychádzajúc z toho, žeústavná starostlivosť je pre celkový zdravý vývoj dieťaťa nevhodná a je nutnévyhovieť lepšej alternatíve.
Ak o dieťa neprejavildlhodobo záujem žiaden iný žiadateľ či žiadatelia, v záujme jeho zdravéhovývoja, je rodina s homosexuálne orientovanými potenciálnymi rodičmilepšou alternatívou, ako žiadna rodina, čiže ústavná starostlivosť.
Podstatné je zrejmetiež pohlavie žiadateľa.
Ak o osvojenie žiadahomosexuálne orientovaná žena, je predpoklad, že jej materské pudy a tým irodičovské zručnosti budú vstupom dieťaťa do rodiny iniciované v zmysle poskytnúťčo najlepšiu starostlivosť zverenému dieťaťu. To isté sa predpokladá u jej partnerky. Diskutabilný by moholbyť pohľad na výchovu dieťaťa dvomi partnermi mužského pohlavia.
Z hľadiska sudcovrozhodujúcich v predmetnej veci, predpokladám, že budú pri podozrení nahomosexuálnu orientáciu žiadateľa mužského pohlavia, dávať psychologicky preskúmaťjeho osobnostný profil zameraný na to, či v rámci svojej orientácie nemážiadateľ i pedofilné sklony, aby bolo zabezpečené, že žiadateľ nežiada o zvereniedo starostlivosti za účelom zneužívania maloletého.
Ako teda postupovať voveci adopcií homosexuálne orientovaných žiadateľov?
Je možné diskriminovaťich z hľadiska toho, či je možné skôr umiestniť dieťa do tzv. „kompletnejrodiny", kde má vzor otca a matky?
Z tejto formydiskriminácie vyplýva, že do starostlivosti homosexuálne orientovanýchpartnerov sa dostane iba také dieťa, ktoré nebude mať inú možnosť umiestnenia v bežnejrodine. To znamená, že toto dieťa bude staršie, postihnuté, alebo také, ktorévyžaduje špeciálnu starostlivosť. Tým je zrejmá nerovnosť šancí a možnostís heterosexuálnymi žiadateľmi, ktorí majú možnosť vychovávať zdravé dieťauž od dojčenského veku.
Je možné diskriminovaťhomosexuálnych žiadateľov z hľadiska pohlavia?
Z tejto formy diskriminácievyplýva to, že žiadatelia mužského pohlavia budú mať menšie šance na prijatiedieťaťa, budú viac sledovaní, prípadne podrobovaní testovaniu na zisteniepedofilnej orientácie.
Najpodstatnejšouotázkou je, či je možné a vhodné zisťovať, akú má žiadateľ sexuálnuorientáciu, keďže v spomínanom zákone nie je uvedené, že sexuálnaorientácia by mala byť diskriminačný parameter, ktorý by týchto žiadateľovvyradil a tým ich zbavil možnosti vychovávať prijaté dieťa.
Tieto otázky súadekvátne, keďže sa predpokladá, že z celkového počtu populácie sú 4%homosexuálne orientovaných jednotlivcov.
Celkový početžiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť kolíše v súčasnosti okoločísla 600. Z celkového počtuobyvateľstva je to približne 0,012%.
Alikvotná časť z celkového počtupribližne 200 000 homosexuálne orientovaných je viac ako 20 jednotlivcov,ktorí si potenciálne môžu zažiadať alebo zažiadali o zverenie dieťaťa dostarostlivosti.
