Keby sa v civilizovanom rozvinutom právnom štáte vyjadril politik pohŕdavo na margo menšiny,
keby opakovane v podnapilom stave prezentoval názory voličov, ktorých zastupuje,
keby pôsobil nedôstojne s prihliadutím na jeho funkciu,
keby hlásal myšlienky nezlúčiteľné s demokratickým zriadením krajiny,
keby verejne urážal ľudí,
keby pozadie jeho mocenských a majekových pomerov bolo neprehľadné,
keby práca v prospech tohto štátu prinášala medzinárodné faux pas,
tak...
Tak by bol v civilizovanom právnom štáte pozbavený poslaneckej imunity,
tak by bol postavený pred riadny súd,
aby čelil obvineniam z urážky na cti,
aby čelil obvineniam z mravného pohoršovania,
aby čelil obvineniam z hanobenia menšín,
pretože...
Pretože v civilizovanom právnom štáte by nikomu nebolo jedno, že
tento človek reprezentuje krajinu,
že sa spolupodieľa na tvorbe zákonov,
že jeho vyjadrenia nie sú v súlade s demokratickými princípmi spoločnosti,
že jeho vyjadrovanie nemá nič spoločné s kultúrnosťou,
že jeho jednanie je v hrubom rozpore so slušnosťou a korektnosťou,
že ...
Ale to hovorím o civilizovanom právnom štáte, kde moc nie je jediná méta politikov.
