Respondent vyjadril svoj zámer, že svoje dve percentá poukáže zrejme nejakému detskému domovu, pretože to tam určite potrebujú.
Máte aj vy podobné úmysly?
Choďte sa teda najprv do toho vášho detského domova pozrieť. Len málo je totiž takých, ktoré môžu niesť hrdo názov "detský domov rodinného typu". Väčšinou sa jedná o ústavy, ktoré s domovom majú spoločný iba názov.
Prešli už mnohými takzvanými transformáciami. Boli vyčlenené ohromné financie na to, aby sa začali podobať na niečo, čo bude opusteným deťom pripomínať útočisko.
Využité boli na to, aby sa presúvali priečky vrámci budovy, aby vznikali nové gigantické krídla, interiérom i exteriérom pripomínajúce nemocnice.
Bezodná studnica. Nikdy nebude plná a nikdy nikto nezakričí, že už má dosť.
Iba ak niekto, komu tento stav leží na srdci. Napríklad PhDr. Ida Želinská, riaditeľka detského domova Pohoda, ktorá ako prvá svojim vlastným príkladom poukázala na to, že ak sa riaditeľ DeD domova správa ako manažér, má dokonca nazvyš.
Zvláštne, že?
Niekto štátom financovaný, dotovaný, sponzorovaný, nepýta, neotvára dlaň, ale hľadá cesty. A dokonca si dovolí povedať "Nechceme vaše peniaze, dajte naším deťom šance!" . Nie je to znamenie toho, že sem prúdi financií dostatok?
Ak chcete pomôcť deťom z detských domovov, staňte sa ich partnermi. Ponúknite svoju plaváreň na ich rekreáciu, doučujte angličtinu, staňte sa dobrovoľníkom, ktorý ich bude navštevovať a čítať im rozprávky.
Najviac by ste im však pomohli, ak by ste im poskytli miesto vo vašom domove. V tom skutočnom. V tom, ktorý nemusí zdobiť tabuľka na fasáde a presviedčať okoloidúcich, že je to domov.
Celoslovenský ročný priemer výdavkov na jedno dieťa v detskom domove sa vyšplhal pre tento rok na viac ako 270 000,- Sk. Ak miera investícií, má byť merítkom toho, ako sa tieto deti majú, nuž - majú sa ako v raji.
Ak nám bude však bernou mincou to, ako sa cítia, ako žijú, o čo prichádzajú a čo už nikdy nedobehnú, je tento ich štátny "domov" iba zlatou klietkou.
Nájdu tu drahé Barbie a autíčka na ovládanie, no nikto ich nenaučí sa s nimi hrať.
Dostanú dobré teplé jedlo, no až keď ich v dospelosti vysotia za bránu, začnú sa pomaly a bolestne dozvedať, kde sa to jedlo na ich stoloch vzalo.
Dozrejú a zistia, že ich vzťahy kolabujú, kvôli nim, pretože netušia, čo je to mať rád a dôverovať.
Detský domov je chyba v programe. Chyba, ktorá bola udržateľná za éry komunizmu, keď bolo veľmi vhodné vychovávať uniformovane, kolektívne a s ideou.
Prečo ešte u nás, na rozdiel od okolitého civilizovaného sveta, stále existuje ako preferovaná forma starostlivosti o opustené deti, to je otázka na vás.
Chcete naozaj tieto inštitúcie podporovať?
Ja som sa rozhodla svojou činnosťou podporovať organizácie, ktoré preferujú náhradné rodičovstvo, ako najvhodnejšiu formu výchovy opustených detí.
Tie organizácie, ktoré im hľadajú skutočných rodičov.
Ktoré nelepia náplasť na bolesť, aby nebola vidieť.
Ktoré sa snažia o to, aby ich už viac nič tak veľmi nebolelo, ako samota a opustenosť.
Nepodporím chybu v programe. Podporím ich skutočný domov. Lebo to je miesto, kde sa vraciame za láskou.
