Pri rozhovoroch s rodičmi na kluboch náhradných rodín, v poradni i tu na blogu prostredníctvom diskusií som zistila, že takmer všetci si brali svoje deti z prostredia detského domova a nie z profesionálnej rodiny.
Sledovala som deti krátko po tom, ako prišli do rodín, sledovala som, aké adaptačné problémy majú, sledovala som, ako sa na nich podpísala dlhodobá psychická deprivácia. A videla som, ako tieto deti časom v rodinách rozkvitli, osmelili sa, ako sa naviazali na svoje mamy, ako sa stávali úplne obyčajnými, normálnymi deťmi.
Preto som sa nahlas pýtala, ako sa aplikuje platný zákon o tom, že deti do jedného roku musia byť umiestňované zásadne iba v profesionálnych rodinách. Vedela som, že tento zákon sa nedodržiava.
Zásadný háčik bol v nevinne vyzerajúcom pojme "diagnostická lehota". Diagnostická lehota trvajúca 6 mesiacov, v priebehu ktorých mala prebiehať diagnostika neurčitých parametrov s neurčitým výsledkom.
Každé dieťa prichádzalo predsa z novorodeneckého oddelenia po zdravotnej stránke zdiagnostikované. Rovnako, ako pracovníci detského domova aj profesionálny rodič bol povinný navštevovať poradňu u pediatra.
Čo bolo treba na novorodencovi v tomto prípade diagnostikovať?
Našla sa právna kľučka. Prostredníctvom nej bolo v detských domovoch zadržiavaných viac ako 180 detí, ktoré dávno mali poznať rodinu, lásku, zázemie a individuálnu starostlivosť.
Profesionálnych rodín niet. Nie sú metodické pokyny, usmernenia, školenia, ktoré by podnietili iniciatívu zo strany zriaďovateľov a zamestnancov detských domovov.
Preto bola diagnostická lehota používaná na to, aby deti preklenuli hranicu jedného roku, za ktorou sa ich zákon už netýkal.
Týmto časom už zrejme odzvonilo.
Prečo?
Redaktorka rádia Expres Alena Taranová sa na môj podnet tejto témy ujala skutočne investigatívne . Kládla nepríjemné otázky, dostávala nepríjemné odpovede, no dozvedala sa i fakty, s ktorými obraz spôsobu dodržiavania tohto zákona dostával jasné kontúry.
A tichá dohoda o tolerovaní bezprávia sa začala lámať.
Na pôde Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny bolo minulý rok na podnet rádia Expres zorganizované stretnutie kompetentných pracovníkov, riaditeľov detských domovov a neštátnych subjektov. Nazvali ho pilotným, no doposiaľ bolo jediným.
Mediálny tlak bol podnetom na poslanecký prieskum , ktorý viedla podpredsedníčka sociálneho výboru NR SR Iveta Radičová. Zistenia boli v súlade s predpokladmi.
Zákon sa dodržiava, lebo diagnostická lehota...
V tomto roku sa pripravuje novelizácia zákona 305/2005.
Na základe zistení z poslaneckého prieskumu navrhla poslankyňa Iveta Radičová pozmeňujúci návrh , ktorý obmedzuje diagnostickú lehotu na maximálne tri mesiace. Tento návrh bol sociálnym výborom odporučený plénu na schválenie.
Čo by to mohlo znamenať?
Ak by bol v tomto znení pozmeňujúci návrh schválený, deti by sa krátko po narodení dostali do rodiny. Ich svet by nebol iba zamrežovaná postieľka. Mohli by vidieť oblohu, slnko, stromy, všetko, čo ich predchodcovia vyrastajúci v detských domovoch vidieť nemohli. Mohli by niekomu veriť, niekoho mať radi, niekto by mal rád ich a venoval sa im.
Všetky tieto nenahraditeľné devízy spočívajú v rodine. A je jedno, akú formu má. Či je náhradná, profesionálna alebo biologická. Príroda stvorila ľudské dieťa ako bezbranného tvora, vo všetkom odkázaného na nás dospelých.
Buďme si toho vedomí.
Nebudem na tomto mieste ďakovať . I keď mnohí by si to zaslúžili. Verím, že každá minúta dieťaťa prežitá v náručí, im bude dostatočným zadosťučinením . Osobne - neviem si predstaviť nič krajšie. Ak to tak cítia i oni, je to najväčšou vďakou a odmenou.
