Prípad sa konečne dostal pred súd. Samko už bude mať rok. Rok, ktorý preležal v zamrežovanej postieľke. Celý rok, ktorý o ňho neprejavil nikto žiadny záujem. Už sa zdalo, že sa ide všetko zmeniť. Pán sudca nazrel múdrym okom do spisu.
- Nuž tak a tak sa veci majú, milé dieťa. Pre pokoj mojej duše, polež si ty ešte pekne v tej postieľke. Ja konanie odročujem na neurčito. A rozbieham pátranie po tej tete, ktorá ťa porodila a potom zmizla, či jej náhodou a omylom v skutočnom záujme o teba nebránili nejaké závažné okolnosti. Napríklad mohla ležať rok v kóme alebo byť tak hermeticky zatvorená vo väzení, že ani list z tade nevyšiel. A budeme hľadať. A neurčito dlho. A to asi potiaľ, pokiaľ matku nenájdeme. Aj keď to bude trvať 5 rokov, to neva. Litera zákona predsa musí byť naplnená. Teda vlastne to, čo si pod tým predstavujem ja.
Ja by som vám vážený pane rada osvetlila pojem psychická deprivácia.
Viete, Samko má isté potreby. Niekedy je hladný, inokedy mu je zima, lebo je mokrý a niekedy sa zas nudí alebo chce iba potúliť.
Evička, ktorá žije od narodenia so svojimi rodičmi sa naučila tento problém riešiť. Zistila, že keď zaplače ( a niekedy stačí iba zamrnčať ), pribehne niekto dospelý, ktorý jej potrebu naplní. Dostane papať, prebalia ju, pokolíšu, zaspievajú. Zostane spokojná. Cíti, že nie je vydaná napospas svetu. Buduje si vzťahy a vie, čo je to dôvera a láska.
Samko, keď je hladný začne plakať tiež. Aspoň prvých pár krát. Plače vytrvalo. Plače dlho. Príde sestra, no na jeho prekvapenie, ho začne prebaľovať, lebo je čas prebaľovania. Najprv sa diví. A keď už nie je na plač veľa síl a on stíchne prichádza iná sestra a nesie konečne fľašku. Má v tom trochu zmätok, lebo teraz je zasa pocikaný a už by radšej tuším plienku.
Po určitom čase sa naučí, že svoje potreby je aj škoda hlásiť, lebo aj tak sa bude diať niečo iné. A ak by sa chcel nebodaj popestovať, nikdy nevie u koho to bude. Za deň sa v detskom domove pri deťoch do troch rokov vystrieda až 8 ľudí. Vzťah? Láska? Potreby? To čo je?
Aby to malé telíčko zvládlo, vybuduje si voči svetu obranné mechanizmy.
Jedným z nich je apatia. Snaží sa spať tak dlho, ako to len ide. Keď sa prebudí, spoznáte to tak, že má otvorené oči. Všetko ostatné je v takej polohe a stave, ako predtým. Neplytvá silami. Je to malé zvieratko. Keď mu dajú cumeľ do úst, saje. Keď ho dajú sedieť, sedí. Keď ho dajú ležať, leží. Cíti, že je slabý na to, aby okolnosti zmenil.
Ak je v jeho vnútri viac síl, ktoré mu dala príroda do vienka, prejavuje sa jeho nespokojnosť agresiou. Je to agresia voči veciam, keď toľko búši do autíčka, až je z neho kopa šrotu...
Agresia voči zvieratám, keď bez zaváhania dokope malé šteniatko...
Agresia voči ľudom, ked bez najmenšieho citového pohnutia vláči kamarátku za vlasy po trávniku...
Agresia voči sebe samému, keď trieska hlavou o mreže postele, aby cítil bolesť. Aspoň niečo.
Takto plynie deň za dňom a rok za rokom. Frustrácia a deprivácia mu spôsobili citovú plochosť. Že čo to je? Nevie mať rád. Nevie, čo je vzťah. Nevie, čo je to blízka osoba. Nevie, čo je dôvera. Nevie to dať ani prijať. Jeho deprivácia sa prejavuje rôzne. Neustále sa kýva zo strany na stranu. Cmúľa si prsty. Zo spánku sa strháva na nočné desy. Pomočuje sa. Onanuje a snaží sa o rôzne sexuálne praktiky aj so splupostihnutými. Neraz už od desiatich rokov majú tieto deti svoje skúsensti také, že by ste oči otvárali. Chýba dotyk, láska a treba tú dieru niečím vyplniť.
Takže takto to je milý pane. Ponáhľajte sa teda z práce domov, aby ste stihli ešte pohladiť svoje deti. Lebo tá deprivácia, to je sviňa, poviem vám. Určite sú na vás doma veľmi hrdí. Veď ste taký dôležitý človek. Ja sa vám zdám možno hysterická ale narozdiel od vás zaspávam s myšlienkou na malého Samka, na to, či sa jeho život zmení, na to, či sa tie škody budú dať ešte napraviť. Na to, či to jeho nádejní rodičia počas doby, kým vy rozhodnete, úplne nevzdajú a znechutení a smutní predajú novú káričku, postieľku a nočník a bledomodrú izbu premaľujú na žlto.
Samko sa práve budí z poludňajšieho odpočinku a zajtra sa zobudí tiež. Aj pozajtra. A možno aj o rok. Čaká ho smutný nudný deň. Alebo život. Ale to vám možno porozpráva sám, keď sa stretnete na pojednávaní, kde bude opäť hlavným predstaviteľom v úlohe obžalovaného. Trebars za znásilnenie, vykrádačku, drogovú činnosť alebo ublíženie na zdraví. Potom vám jeho psychológ povie, že jednoducho nevie mať rád. No poľahčujúcou okolnosťou to nebude ani jemu, ani vám.
Samko sa už zobudil. Ide jesť. Potom do herne a potom zasa spať.
Vydrž, Samko, niekto na teba predsa myslí !
