Vždy si rada a s masochystickým zaujatím vypočujem ľudí, ktorý rozprávajú ako to chodí pri výrobe známych polotovarov. Túto úchylku som si odniesla z čias, keď som ešte ako študentka brigádovala v konzervárke. Vystriedala som tam rôzne posty. Jeden z nich bol napríklad odstopkovávanie jahôd. Piplavá robota, ale keď máte sedemnásť tak sa pri tom aj zabavíte. V hale vyložili palety s jahodami a majstrová zakričala: - Vývoz! To znamenalo, že okrem odstopkovávania sa bude ešte aj dôkladne preberať a hnilé a plesnivé plody tentokrát do konzervy nepôjdu. Tým pádom po našej práci zostala kopa zelených,plesnivých, popučených a hnilých jahôd. Naivne sme si mysleli, že ich odvezú kamsi do kompostu. No také plytvanie bolo neprístojné. Pred našimi očami ich nasypali do obrovských sudov a zasypali kyselinou sorbovou a to tak, že nám vypálilo všetky čuchové bunky. Nechali to pekne pár dní odstáť a potom sa mohol začať variť delikátny lekvárik.
Kamarát sa raz takto dostal na brigádu tam, kde sa vyrábali sáčkové polievky. Iste ste už niekedy ochutnali napríklad hrachovú. Je sýta a hustá. Ja som ju od tých čias už nejedla. Vraj sa tá zmes suší v obrovských halách a postupne sa prehadzuje lopatami z vrchu na spodok aby sa dobre presušila. Raz im vraj pre chorobu vypadla skoro celá smena, tak majster nezaváhal a vybehol k stavbe oproti. Ktovie čo tým robotníkom sľúbil, ale nabehli v tých zacákaných betónových montérkach po členky do polievky a už aj prehadzovali. Mali vraj aj svoje lopaty, lebo s tými sa im lepšie robilo. Vraj sa aj oni dobre bavili a pri tom si chriachali pod nohy.
Známy zasa farbisto opisoval ako v mäsokombináte zle skončil každý potkan, čo nezvládol koordináciu pohybov po trubkách nad mlynom.. Stal sa z neho chutný pároček.
To boli ale príbehy z čias nedávno minulých a ja verím, že technika a technológia od tých čias pokročila. Napriek tomu sa mi aj v súčasnost dostane občas čosi podobné do uší. Napríklad ako sa pančuje s mliekom. Dojičky podoja aj kravu so zahnisaným vemenom, ktorá je liečená antibiotikami. Ak ich je tam takých niekoľko, už sa to ani v tom množstve nestratí. Príde hygienik, zoberie vzorky a rozkáže dávku zlikvidovať. Ale nič ešte nie je stratené. Ďalšie dojenie už berú zodpovednejšie aby ho mohli nariediť tým kokteilom.
Myslím, že takéto pikošky by nám vedel porozprávať nejeden pracovník potravinárskej výroby, napriek tomu sa snažím nad tým nezamýšľať, keď krájam napríklad klobásku. Beriem to ako daň za svoju lenivosť, že som si neurobila zeleninovú polievku či kurča.
