- Bola vojna?
- Nie, nebola vojna.
- Prečo?
- Lebo sme boli malí, slabí a prekvapení. A oni boli veľkí a ozbrojení.
- Strieľali?
- Áno strieľali a aj zabili. Boli tu dvadsať rokov. Potom už mali ľudia toho dosť a vyšli na námestia.
- A?
- No a potom všetci tí zlí odišli.
Pozerám na neho a som zvedavá na ďalšie otázky. Neboli. Buď mi neveril, alebo sa mu to zdalo byť komplikované a možno nepochopiteľné.
Kladiem si otázku, či by som tomu v tomto zjednodušenom znení uverila. A kladiem si otázku, prečo tomu verím v akomkoľvek znení. Odišiel vôbec niekto?
Pár sovietskych vojakov? A zrazu sa malo všetko zmeniť? Kde sú tí ľudia, ktorí tvorili vtedajší náš svet? Kde sú tí, čo nás smerovali k svetlejším zajtrajškom?
Studená vojna pokračuje. V miere ideológie, pre ktorú boli a sú práva jednotlivca zanedbateľné. Nielen myšlienky ale aj ich nositelia sú stále medzi nami.
Minulo září, a ulicí chodí jen milion tváří - těch zbloudilých lodí, a žádná z nich neslyší - Pamatuj!
- To bolo dávno, že?
- Nie, nebolo to dávno, tvoj brat sa narodil tri roky po tom.
