V 70-tych rokoch sa začalo s projektom Mochovce. Vtedy sa v bývalom Československu začal geologický prieskum lokalít vhodných na výstavbu novej atómovej elektrárne. Podmienky pre vznik jadrovej elektrárne boli seizmicky stabilná geologická forma a blízkosť vodného zdroja. Ďalej to mala byť oblasť bez mestského obyvateľstva či veľkých priemyselných podnikov. Po zohľadnení všetkých faktorov a splnenie podmienok bolo vybraté okolie obce Mochovce. Mochovce sa nachádzajú v juhozápadnom regióne Slovenskej republiky, medzi Levicami a Nitrou.Prípravy sa začali v júni 1981, samotná výstavba jadrovej elektrárne v novembri 1982 a počítalo sa s postupným dokončením všetkých 4 plánovaných reaktorových blokov.
Podľa pôvodného plánu výstavby sa mala elektráreň uviesť do prevádzky koncom 80-tych rokov, avšak začiatkom 90-tych rokov sa dostavba elektrárne stretla s nedostatkom financií. Výstavba sa rozdelila do dvoch etáp, dokončenie prvých dvoch blokov a neskôr tretieho a štvrtého bloku. Jediným zo spôsobov zabezpečenia dotácie sa ukázalo hľadanie finančných zdrojov v zahraničí. V septembri 1995 vláda SR schválila model dostavby a financovania 1. a 2. bloku, spolu so slovenskými a zahraničnými expertami, ktoré boli uvedené do prevádzky v rokoch 1998 a 2000. Stavebné práce na 3. a 4. bloku sú už od roku 1992 pozastavené a odvtedy sa pozornosť venovala prípravným prácam na zariadeniach, aby boli v prípade rozhodnutia o dostavbe okamžite pripravené na jej realizáciu.
V septembri 2002 úspešne prebehol v Atómových elektrárňach Mochovce certifikačný audit systému environmentálneho manažérstva, čím elektráreň získala certifikát úrovne bezpečnosti porovnateľnej so západnými normami.
Mochovské bloky patria medzi jedny z najnovších jadrových blokov a ťažia zo všetkých zdokonalení, ktoré boli v elektrárni realizované. Medzinárodné expertné tímy sa zhodli na tom, že elektráreň po realizácii bezpečnostných opatrení spĺňa všetky medzinárodné štandardy a úroveň jadrovej bezpečnosti a spoľahlivosti zhodnotili ako mimoriadne vysokú.
V roku 2007 sa spracovali štúdie realizovateľnosti a rozhodnutie o konečnej dostavbe. Dokončenie výstavby 3. a 4. bloku by predstavovalo ekonomicky najvýhodnejšiu variantu zabezpečenia elektrickej energie pre pokrývanie spotreby na Slovensku v budúcnosti, pretože každý blok vyrobí ročne asi 3 000 GWh elektrickej energie (každý s výkonom 440 MW), čo pokrýva takmer 10 % spotreby elektrickej energie na Slovensku, lebo celkový výkon jadrových elektrární na Slovensku je približne 2 640 MW. Projekt je zároveň ohľaduplný k životnému prostrediu (prevádzka elektrárne má minimálny vplyv na životné prostredie), pretože pri procese štiepenia jadier uránu nevznikajú žiadne skleníkové plyny, ktoré sú v súčasnosti najväčším problémom ľudstva. Čiže ani štyri dokončené bloky nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie, ani zdravie obyvateľstva v štáte.
Výroba elektrickej energie v jadrových elektrárňach na Slovensku je regulovaná v pásme základnej záťaže, pretože ich prevádzka je najekonomickejšia pri plnom výkone. Približne raz za rok sa reaktor odstaví kvôli výmene paliva. Princíp výroby elektriny v jadrovej elektrárni je podobný ako v klasickej tepelnej elektrárni. Rozdiel je len v zdroji tepla. V tepelnej elektrárni je zdrojom tepla fosílne palivo (uhlie, plyn), zatiaľ čo v jadrovej elektrárni je to jadrové palivo (palivom je oxid uraničitý (UO2) obohatený štiepiteľným uránom U-235).
V roku 2012 sa počíta s uvedením 3. boku a v roku 1914 s uvedením 4. bloku do prevádzky Jadrovej elektrárne Mochovce.
.
Jadrová energia bude v budúcnosti jedným z najvýznamnejších energetických zdrojov na Slovensku. Využívanie jadrovej energie je ekonomicky efektívny a z hľadiska životného prostredia prijateľný spôsob výroby elektriny. Jadrová energia je jediný obnoviteľný zdroj elektriny, ktorý nevytvára emisie a vyhovuje energetickým požiadavkám rozvíjajúcej sa modernej ekonomiky. Preto by Slovensko malo využívať jadrové zdroje na výrobu elektrickej energie.
Zdroj: internet
