Rok čo rok smerujú kroky ľudí na cintoríny, ktoré sú v tomto období plné kvetov či sviečok. Nostalgicky spomíname na tých, ktorí nás opustili. Vraj sa v noci z 1. na 2. novembra prelína náš svet so svetom mŕtvych. Kedysi Kelti zapaľovali ohne, aby sa duša pozostalých mohla zahriať a stráviť s nimi noc. Sviečky, ktoré dnes zapaľujeme, sú pozmenenou formou práve tejto tradície.
Zdravý a statný 67 ročný muž, ktorý sa stále hnal za robotou a tá práca mu bola súčasne odpočinkom. Ja si nepamätám, aby sa na niečo sťažoval, alebo aby bol vážnejšie chorý. Môj dedko bol zároveň murár, inštalatér, opravár, stolár... Mal zlaté ruky. Neexistovala vec, ktorú by nevedel opraviť. Vždy, keď sme niečo potrebovali, utekali sme za dedkom, veď ten si poradí zo všetkým. Keď už na jar svietilo slniečko, stále sme čakali, kedy už príde a opraví nám po zime bicykle. Keď potrebovala sesternica správu radu pri stavbe svojho domu, hneď vedela na koho sa obrátiť. Typické preňho boli určité veci, ktoré mi naveky ostanú zachované v pamäti. Vidím dedka ako sedí pred telkou a lúšti krížovky, ako jazdí na svojom staručičkom bicykli ešte po svojom otcovi, ako nosí svoje obľúbené monterky, ako fajčí fajku, ako pije kávu v cukrárni na terase, ako nám dával nosové pusy, ako si stále pýta na nedeľný obed rezne... Veď ho takto poznal každý v dedine. A bola s ním neskutočná sranda – dedko mal len jeden zub, ktorý nám stále ukazoval, keď bolo potrebné niečo vyparatiť babke, neváhal ani sekundu. Stále sa oprel v chodbe o jej ručne vyšívané obrúsky. Nezabudnem ako mojej sestre vysvetľoval, ako bude chovať doma v bytovke zajaca: keď pôjde fajčiť na balkón, zajačika priviaže na lancúšik, spustí zajačika na trávu, aby sa popásol, a keď dofajčí, tak zajačika vytiahne na lancúšiku naspäť.
V deň jeho 67. narodením som ani netušila, že sa s ním rozprávam naposledy. Osud nám nečakane zobral milovanú osobu. Toľko vecí som mu ešte nestihla povedať a toľko pekných zážitkov nás spolu čakalo. Je mi to ľúto...
Dnes stojím pri jeho hrobe, mlčky, s pohľadom upretým do minulosti a po líci mi steká slza.
