Nebyť ľudí, ktorí tejto myšlienke verili, interaktívne divadlo na koňoch by nikdy nevzniklo. Pamätám si na začiatky, keď sme dvaja sedeli v hale osamotene na koňoch a dumali, ako budeme postupovať. Nebyť Zuzky Hudekovej a Gusta Kyselicu, divadlo by svetlo sveta zrejme nikdy neuzrelo.
Bolo milé sledovať, ako nás na každej skúške pribúdalo, ako nám pribúdali vlastnoručne vyrobené kulisy, rekvizity, dalo by sa povedať, že išlo o veľmi príjemný „budovateľský" proces. Nakoniec našu partičku „Equiteatra" tvorilo 22 ľudí, vrátane účinkujúcich detí z publika a pomocníkov s koňmi, 3 koníky, vlastnoručne vyrobená kulisa hradu, detskej izby a samozrejme jaskyne s Drakom Fedorom.
Tento proces sa zavŕšil 4.6., kedy naša rozprávka „ O drakovi Fedorovi" uzrela svetlo sveta. U detí zožala obrovský úspech.
Veď kto by odolal pohľadu na šikovného, no smutného kráľa na nádhernom čiernom koni, ktorý seká melóny, chytá na meč venčeky, či fakľou praská ohnivé balóniky?
Kto by sa nezabavil na namyslenom čiernom princovi, ktorý prišiel oslobodiť princeznú až z ďalekého Švédska, no jeho nešikovnosť nemá konca kraja?
Kto by sa nezasmial na Vilibaldovi Prekrásne Bohatom, ktorý v živote nevidel koňa, nedokáže naň ani na tretí pokus vysadnúť a navyše na ňom hľadá rezervné koleso?
Kto by sa nečudoval nad výmyselníkom Jankom Polienkom a jeho sestrou, ktorí pri práci na poli využívajú nevšedné poľnohospodárske metódy?
Nuž a napokon je tu princezná, ktorá omylom vliezla drakovi Fedorovi do papule a dobráčisko Fedor so zlatým okom a kľúčom ku šťastiu.
Pri tom všetkom netreba zabúdať na našich najmenších hercov z publika. Strážcov, súrodencov, trpaslíkov, ktorí nám našu rozprávku pomáhajú tvoriť a usmerňovať.
Na záver sme si mohli povedať, že naša snaha sa oplatila a premiéra bola pre všetkých ohromným zážitkom. A pre mňa osobne veľkým poučením. Že ľudské túžby sa aj v dnešnej dobe dokážu plniť.
