Slnko pečie ako sa patrí. Stojím pri závodoch Technického skla a márne hľadám čosi, čo by mi aspoň trošku naznačilo, ktorým smerom sa vydať. Hovorím si, že ten chudák, pravdepodobne Germán, čo si dal tú námahu a postavil si v 3 st. na našom území usadlosť podľa rímskeho vzoru sa musí v hrobe krútiť ako ventilátor. Že prečo?
On, nešťastník nám po sebe zanechal čosi, čo by sme si mali vážiť:
a) o čom by sme mali aspoň niečo málo vedieť
b) k čomu by sme mali trafiť bez toho, aby sme pritom zablúdili
c) kde by sme si na informačnej tabuli mohli aspoň prečítať čo-to o národnej kultúrnej pamiatke
d) kde by sme si mohli prísť oddýchnuť, posedieť na lavičke a pokochať sa pohľadom minímálne na ruiny Pajštúna
Realita je nasledovná:
a) keď niečo nepoznáme, nemôžeme si to vážiť. Veď kto vie, čím je Villa rustica taká významná? Tiež som na ňu natrafila viac - menej náhodne:
http://lukaskrajcir.blog.sme.sk/c/139448/Bratislavska-villa-rustica.html
a až potom som našla aj viac:
http://www2.rgzm.de/Transformation/Slovakia/BA_Dubravka/BA_Dubravka_Elschek_SK.htm
b) Ešteže existuje kamarát Google. Lebo objavovanie zelenej značky kdesi na hrdzavých stĺpikoch pri ceste fakt nie je zábava. Navyše, keď sa na tú zelenú natrafí, nikde nie ja napísané, kam vlastne vedie. Zato do tábora Mašh, ktorý je čo by kameňom dohodil od Villy rusticy, trafí človek vďaka info šípkam bez problémov.
c) Informačná tabuľa nie je. Je len stojan.
d) Tu najlepšie poslúži amatérska dokumentácia :
Len toľko na záver. Je naozaj taký problém urobiť z našej Villy rusticy napríklad toto?
