Poďme k procesu. Zlyhali v ňom všetky zainteresované strany. Parlament, prezident a aj arbiter, teda Ústavný súd. Keď bola súčasná opozícia koalíciou, urobila z voľby cirkus podpriemernej úrovne. Dokonca nerešpektovala Ústavný súd, keď sa ponáhľala s hlasovaním ešte pred uverejnením jeho rozhodnutia v zbierke zákonov. Dnes nerešpektovanie autority Ústavného súdu vyčíta Smeru. A tak isto, ako dnes Fico, nemala ani najmenší záujem dohodnúť sa s opozíciou na spoločnom kandidátovi. Smer, ktorý všetky tieto hriechy vyčítal pravicovému zlepencu, dnes robí fakticky to isté. Poponáhľal sa zvoliť svojho kandidáta, ani mu nenapadlo čakať na rozhodnutie Ústavného súdu o sťažnosti Jozefa Čentéša. Prezident sa v tejto kauze dopustil asi najväčších neprístojností. Svojvoľne naťahoval nevymenovanie zvoleného kandidáta. Potom mu Ústavný súd podivne rozšíril kompetencie a umožnil hľadať veľmi zoširoka dôvody na odmietnutie Čentéša, čo aj bleskovo využil. Keď odmietnutý kandidát podal ďalšiu sťažnosť, z prezidentovho úradu sa neštátnicky ozvalo, že nech sa stane čokoľvek, aj tak ho nevymenuje. O predsedníčke Ústavného súdu Ivette Macejkovej škoda hovoriť, pretože ústavnú funkciu fakticky vymenila za pozíciu hovorkyne Ivana Gašparoviča.
Teraz ku kandidátom. Obaja sa javia ako dobrí profesionáli, nezaťažení škandálmi a korupčnými podozreniami. Čentéš pôsobí placho, Čižnár prísne. Čentéš viac hovorí s novinármi, Čižnár sa im vyhýba. Prvý má mäkší pohľad, ten druhý prenikavo ostrý ( teda, čisto z môjho ženského pohľadu). Na Čižnára vytiahol Tom Nicholson, ktožehovie odkiaľ, nejaký papier, čo sa tvári ako prepis odpočúvania nejakých dvoch grázlov, v ktorom jeden z nich údajne spomína Čižnára ako veľkého kamoša. Nikto pravosť tohto dokumentu nepotvrdil. Čentéš zase skartoval výpoveď poslanca Matoviča o politickej korupcii a všetky médiá to jednohlasne prijali ako obyčajné ľudské zlyhanie. Ozaj, čo by asi písali, keby to isté urobil Čižnár? To len tak na okraj ich nezaujatosti. Keď už sme pri tej zaujatosti, za zmienku stojí aj blud hlásaný opozíciou a médiami, že Čižnár je politický kandidát. A Čentéš bol čo? Politicky nepoškvrnené počatie? Každé rozhodnutie, ktoré robí parlament, je politické. Ide len o to, nakoľko je aj kultúrne a múdre. Či bola (ne)kultúrnejšia a (ne)múdrejšia voľba Čentéša alebo Čižnára, nech posúdi každý sám.
Úplne chápem rozčarovanie Jozefa Čentéša. Na jeho mieste by som bola sklamaná aj ja. Generálnym prokurátorom sa zrejme nestane. Vinu za to netreba hádzať na nového kandidáta, pretože ju nenesie. Zodpovední sú stranícki politici a ústavní činitelia v Grassalkovichovom paláci v Bratislave a v honosnej budove na Hlavnej ulici v Košiciach. Ak namiesto Čentéša teda na najvyšší stolec prokuratúry zasadne Jozef Čižnár (čo je veľmi pravdepodobné), treba ho posudzovať podľa budúcich skutkov. Jedného totiž zvolil zlepenec, druhého Smer. To nie sú morálne autority, o ktoré sa dá oprieť.
Ako radí Písmo sväté: „Iba podľa skutkov ich poznáte." Nuž a presne tým by sme sa mohli v tomto zložitom prípade všetci riadiť.
