Byť učiteľom, tak ma teraz asi roztrhne od zlosti. K svojim platom chceli nehoráznych 60-70 eur v hrubom. Vládni predstavitelia ich zato obviňovali pomaly zo snahy rozvrátiť štátny rozpočet. Protesty učiteľov ešte poriadne neutíchli a zrazu nie je problém dať na digitalizáciu učiva 5,7 milióna eur.
Nebudem to prepočítavať na to, koľko zvýšení platov sa dá z tejto sumy zaplatiť. Mňa viac zaujala tá neslýchaná bezprecedentná arogancia s akou si dovolí minister označiť to za vianočný darček pre učiteľov, „ktorí nemajú kvalitné učebnice". Teraz určite očakáva prejavy vďačnosti.
Nuž, pán minister, na tento počin by sa hodilo prirovnanie, že to je asi taký darček, ako keď dá šéf stavebnej firmy voziaci sa na najnovšej audine na vianoce svojim robotníkom fúriky, aby nemuseli betón nosiť vo vedrách. Takýto šéf by si vykoledoval minimálne spŕšku vulgarizmov, prípadne aj jednu či dve do zubov.
Je tu však pár vecí, vďaka ktorým ešte aj toto prirovnanie pokrivkáva.
1) Učebnice nie sú nekvalitné. Učebnice jednoducho nie sú!
Ministri školstva minú ťažké milióny každý rok na všakovaké výmysly a poberajú komfortný plat na úrovni 1 percenta našej populácie, ale nie sú schopní zabezpečiť aby sa mali žiaci z čoho učiť. Do čerta, ako je možné, že v údajne civilizovanej krajine poslanci dostanú notebooky skôr než žiaci dostanú učebnice?
A ako je možné, že minister školstva môže v tejto situácii spokojne sedkať na svojej zadnici v ministerskom kresle?
Byť to správny človek na správnom mieste, tak by osobne prefocoval a roznášal materiály na výučbu vo svojom rezorte až kým nebude mať posledný žiačik svoju učebnicu! Tak ako to musia robiť samotní učitelia, ktorí si podľa neho nezaslúžia 800-900 eur v hrubom.
2) Ak aj učebnice sú, tak je hanba z nich učiť v 21. storočí
Nedávno bol niekde článok o tom, ako sa v Banskej Štiavnici testuje v praxi nový šlabikár. V článku bolo zaujímavé vyjadrenie - učebnice u nás vznikajú tak, že sa podpíše zmluva s autorom a štát viac netrápi, čo v učebnici bude.
Ako je možné, že v údajne civilizovanej krajine sa moderné učebné postupy a materiály šíria medzi učiteľmi ako samizdaty disidentov v minulom režime?
3) Šesť miliónová planéta nie je planétou vedomostí, ale chýb!
Planéta vedomostí nie je žiadnym spasením našich škôl. Bývalé vedenie rezortu v nej našlo 126 chýb. Súčasné nepriamo potvrdzuje, že práca s touto drahou novinkou bude, ako by za oceánom povedali, „pain in the ass".
Čaplovič zdôvodnil rozhodnutie kúpiť planétu okrem iného tým, že je vyriešená kontrola nedostatkov. Citujem noviny: „Systém kontroly pozostáva z interného auditu obsahu, z mechanizmu nahlasovania nedostatkov priamo učiteľmi, ktoré bude dodávateľ podľa Čaploviča odstraňovať na vlastné náklady."
Takže učitelia budú môcť sami nahlásiť nedostatky. A dodávateľ nedostatky následne odstráni ... dokonca na vlastné náklady! Teda Čaplovič usilovne a po tvrdých rokovaniach nevyrokoval dodanie bezchybného systému, ale len to, že za opravu nájdených chýb nebudeme platiť naviac. Čaplovič jednoducho dohodol, že budú platiť elementárne záručné podmienky. Nuž, sánka dolu šéfe!
Na záver
Čaplovič už zlyhal niekoľkokrát a nič nenasvedčuje tomu, že sa plánuje poučiť. Svojou aroganciou a nerozumnosťou likviduje školstvo tempom, ktoré nemá obdobu. Má poslednú šancu ukázať, že v ňom je kúsok súdnosti a odísť zo svojej funkcie sám a dobrovoľne.
To by bol skutočný darček pre učiteľov, žiakov a aj nás ostatných.
P.S. Ak vo funkcii zostane, koleduje si o to, aby sa k nemu učitelia zachovali tak, ako robotníci k svojmu šéfovi vo vyššie uvedenom príklade.
