Na ihrisku bola hromada detí. Tak sme odparkovali buginu s myšiakom "Makovicou" a pustili sa do hrania. Začali sme húpaním, pokračovali výrobou malinových zákuskov, pokračovali šmykľavkou.
Práve pri šmykľavke sa mi stala nemilá vec. Stojím si pod ňou, chytám malú a v tom ku mne prikročí príslušník SBS. Ukazuje si na ruku s imaginárnymi hodinkami. Nepovie ani slovo, ale tvári sa dôležito. Domýšľam si, že sa blíži 19.00. Čo to znamená?
Vidím, ako príslušník SBS pristupuje k jednotlivým rodičom a vraví im, aby opustili ihrisko. Nechápeme. Vraj o 19.00 sa ihrisko zatvára a že ak chceme, môžeme sa presunúť na trávu. Ktorá je síce fajn, ale nie sú tam ani húpačky, ani šmykľavky.
Malej sa snažím všemožne vysvetliť, prečo už nemôže húpať Makovicu. Vymýšľam si tisíc dôvodov, prečo už musíme z ihriska odísť. Mamina neďaleko je stručnejšia, povie to svojmu synovi na rovinu - Lebo prísny ujo sa bude hnevať. A tak pomaličky všetci balíme hračky a poberáme sa z ihriska preč.
A minimálne ja "závidím" pripitým spoluobčanom povaľujúcim sa na lavičke, že ich čas nadíde až o 22.00 a dovtedy si môžu čas v Medickej záhrade užiť dosýtosti......
