Ľudia sú nedôverčiví a chcú vedieť viac. Spisujú petíciu proti pripravovanej ťažbe. Nečudujem sa. Prípadná ťažba by pre nich mojimi laickými očami znamenala:
Že na Bielom vrchu (lokalita ťažby) by miesto vrchu bola jama hlboká 250 metrov.
Že odstreľovanie a prevádzka nákladných áut by spôsobovali otrasy, hluk a prach.
Že ľudia budú vystavení riziku súvisiacemu s možnou katastrofou (poškodenie odkaliska...)
Že neďaleká rezervázia UNESCO v CHKO Poľana by bola ohrozená a celkový ráz krajiny zohyzdený.
Že sľubovaných 200 miest a neskôr 500 je viac chimérnych ako reálnych, vzhľadom na špecifickosť práce, ktorú ťažba zlata obnáša.
Letáčiky firmy EMED Slovakia (dcérska firma cyperskej spoločnosti) a ich snaha o osvetu zatiaľ nepresvedčili ani mňa. Je pekné pozerať sa na obrázky zrekultivovaného odkaliska na Novom Zélande, v blízkosti ktorého však široko-ďaleko nebýva ani noha. Čítať o tom, ako výdavky v regióne počas životnosti bane presiahnu 300 mil. Eur a príjmy štátu z daní a odvodov budú predstavovať viac ako 170 mil. Eur.
Nemôžem si pomôcť, ale už len fakt, že ide o cyperskú firmu, pri fakte, koľko teraz stojí unca zlata a aký je jej trend, pri fakte, že sme na Slovensku - mám obavy, či sa tomuto biznisu dá veriť.
Keby sme boli v americkom filme, prišiel by na rad Segal. Všetkému by prišiel na koreň. Ak by odhalil nekalosti, vytrieskal by zloduchov, polámal by im ručičky, nožičky a spravodlivosti by sa učinilo zadosť. Na Slovensko Segal nezablúdi. Verím však, že si poradíme aj bez neho a nedopustíme Podpoľaniu padnúť za vlasť. Najmä nie za tú cyperskú.
