Ten úsmev vám svedčí. Je taký milý, historický, niekedy sa nám zdá byť až prehistorický, ale to je vec názoru. Podstatné je, že úsmevu nikdy nie je dosť. Tie modré oči sú OK, keby sme mohli, pridáme ešte kúsok odtieň azúro a vtedy by to bolo na zjedenie.
Boli by sme Vám ochotné mnohé odpustiť, ale tá maturita z matematiky je neodpustiteľná. Fakt. My, ako inteligentné blondíny (nie, naozaj to nie je oxymoron) sme zásadne proti. Nie preto, že by sme nevedeli spočítať 2+2. Ale preto, že maturita z matematiky nie je tým čarovným prútikom, ktorý odrazu premení kvalitu našich škôl k lepšiemu.
Tiež nám nejde do hlavy, prečo by za to, že sa študent po vysokej škole nezamestná v odbore, mali pykať gymnáziá. Jak rozmýšľame, tak rozmýšľame, zmysel to nedáva ani nám, ani tým dvom holotošom zo susedného „zákutia".
Viete, my máme rady vo veciach poriadok. Náš kamarát Mišo vravel, že váš kamarát Jano sa dostal k svojmu bakalárskemu diplomu nejako neštandardne. To sa nám nepáči. Lebo je minister. My by sme si teda na ten jeho diplom posvietili, keby sme mohli, ale ešte radšej by sme boli, keby ste to urobili vy. Lebo ste minister.
Je nám úplne jasné, že pindanie od jazera veci nezmení. Aj to vieme, že riešenie situácie v školstve je zložité a fínsky model na míle vzdialený našej realite. Ale aspoň sme využili právo vyjadriť sa.
Teraz by sme si mohli dať Deli. Ale viete čo, my si dáme Milku, lebo ani ona nevie matematiku a predsa o jej kvalitách nemožno pochybovať.
