Ale nám to nevadí, dámam sa predsa odpúšťajú aj horšie veci. V moci hlbokého oduševnenia, pri druhej slohe piesne „Loď, ktorá sa plaví do neznáma" (prepáč Maťo Ď., ale my tú pesničku proste zbožňujeme) mi na rameno zaťukal kamarát Karol. Vraj nech okamžite prestaneme a že či sme si nevšimli, že situácia je vážna.
Vyvalili sme s Betkou naňho akože triezve oči. Keď sa posnažíme, ľudia nám to aj zhltnú. Karol nie. S vážnou tvárou sa nás spýtal, či sme zaplatili Soze, kým sme si dovolili otvoriť ústa. Komu? A prečo by sme mali niekomu platiť za to, že otvárame ústa? Jaaaj, to by sme boli v riadnom mínuse. Kurnik, oni stihli zdaniť už aj dýchanie? Sme my ale brzdy....
Karol má s nami trpezlivosť, aj keď už máme mierne pod čapicou. Podujal sa nám vysvetliť, čo je vo veci. Nejaký pán od repy chce vraj 15 euro od maturantov, aby si mohli na stužkovej s čistým svedomím, celkom beztrestne zatrsať. Neveríme! A že predtým chcel peniaze od detského súboru, za to, že spievali ľudovky. Neveríme! No a technicky vzaté, keby sa dozvedel o nás, že tu a teraz spievame, aj keď falošne jak taligy, chcel by peniaze aj od nás. Neveríme!
Vošiel do nás s Betkou jed a srd. Najprv sme chceli ísť nakopnúť toho bezcitného pána do zadnice. Ako si dovoľuje buzerovať deti a adolescentov, tie krehké a citlivé stvorenia vo vývoji! Neznášame neprávosti. Mali sme obuté fajnové opätočky, nepochybne by ranu zacítil. Zastavil nás kamarát Peter. Vraj nech zo seba nerobíme atrapy dám, nech to pojmeme sofistikovanejšie. Nech napíšeme pánovi od repy inteligentný list.
Zobrali sme teda pero a papier a zosnovali nasledovný manifest:
My, teda Ja a Betka, si neželáme, aby inštitúcia s názvom SOZA, existovala, lebo my chceme, aby sa spievalo. Keď sa nebude spievať, bude sa piť a sexovať. A z toho máme strach. To nemôže dobre dopadnúť. Preto vyzývame toho garážovaného pána s okuliarkami okupujúceho kreslo ministra kultúry, aby konal, zastavil nekalé praktiky SOZY a pána od repy poslal tam, kde patrí. Do poľa.
PS: Tento list nebol nikdy poslaný. Kamarát Peter nám ho odňal a navždy sa ho zbavil. Vraj dámy takéto koniny nepíšu. No, nech je ako chce, my si za listom stojíme. A bodka.
