Prečo toto radikálne riešenie? Lebo mi tak napadlo, že trendom dnešných dní je streľba. Bývalý primátor, podnikateľ, ďalším v zástupe na nedobrovoľný odchod z tohto sveta môže byť ktokoľvek - šofér, pasažier, bezdomovec, farmaceut.....
Môžem to byť aj ja. Keď budem žhaviť svoju Feldu po slovenských cestách a nebodaj budem prekážať nejakej vyholenej gebuli v jej ceste za ziskom. Alebo to môže byť moja malá neterka. Bude s úsmevom na tvári kostrbatými krôčkami cupitať po chodníku, kde si práve vybavujú účty mafiáni a biele kone a podnikatelia a neviem kto ešte. A zatúlaná guľka si ju nájde. Neviem a ani si nechcem predstaviť tú nenávisť, tú zlosť, ten neskutočný smútok a túžbu po spravodlivosti a odplate, ktoré by sa vo mne nazbierali. No najhoršia zo všetkého by bola bezradnosť a pocit, že vinníci aj tak nebudú potrestaní. Že si budú spokojne behať po svete, tráviť čas so svojimi rodinkami, sem-tam sa spotení preberú z nejakej nočnej mory, ale inak budú zaspávať s kľudným svedomím a pocitom plnohodnotne prežitého dňa.
Nepohodlní bývajú odstránení. Nie je to žiadny novodobý fenomén. Ale predsa len. Pýšime sa, aká sme pokroková spoločnosť. Užívame si luxus na počkanie. Spoločnosť velebí tých, čo majú peniaze a ľudskosť sa stráca. Tvárime sa, že sme niekde ďalej, ako boli naši predkovia. V niektorých veciach nepochybne sme. Ale nezaškodilo by, keby sme sa zamysleli aj nad tým, že „byť ďalej" neznamená len mať veľké auto a byt na brehu Dunaja, ale „byť ďalej" na ceste ľudstva závisí aj od toho, ako sa správame k blížnym, susedom, kolegom, obchodným partnerom. Zabíjanie správnou cestou nebude.........
