Doktor Iľko so svojím grafom hovorí o tom, že v sobotu má intenzívne pršať.
( Čo na tom, že už mesiac mám naplánovanu hromadnú záhradnu grilovačku?)
Otvoríte skriňu a sucho skonštatujete, že zase nemáte čo na seba.
( Nikomu netreba povedať, koľko som naposledy oplieskala v obchode)
Keď už ste v autobuse, na druhej zástavke od vášho bydliska, zistíte, že ste si doma zabudli telefón.
( No fajn, kým je to len druhá zástavka tak v pohode)
V rade pri platení banánov vás predbehne partička puberťákov.
( Nevadí im, že mám práve obednú prestávku a musím sa ponáhľať do práce)
Samotný obed vám celý skončí na nohaviciach, ktoré máte tak radi. Miesto jedného menu platíte hneď dve a navyše si idete do najbližšieho obchodu kúpiť nové rifle.
( No to som si za to mohla iný obed kúpiť...)
A napokon, po celom dni, ktorý má od ideálneho na míle ďaleko, prichádzate domov. K rodičom. Bez slov.
A oni vedia, že ste nemali svoj deň a len tak povedia : „ Máme ťa radi."
A ja im odpovedám: „ Ja vás mám tiež."
( Rodičia, mám vás rada najviaaaac na svete!)
