Bolo to tak cca pred troma týždňami, keď som pár minút od odchodu vlaku v trafike v priestoroch našej malebnej, močom zaváňajúcej Hlavnej stanice, zmätene hľadala niečo čitateľné . Vskutku som nemala náladu znova vyvaliť nejedno ojro na ďalší časopis prešpikovaný návodmi na vaginálny orgazmus, horoskopmi, rozhovormi so Sagvanom Tofim, krížovkami, roháčikmi a vzorkami krémikov (a to dokážem vBody Shope stráviť hodiny).
Dumám dumám, keď som zrazu v regáli zjastrila obrovské cecky a červený nápis MAXIM. V tom som si spomenula na slová chvály môjho bratranca na tento plátok, nuž som teda nedbala a s rumencom v tvári som si zapýtala Easy za 300 a jeden Maxim k tomu.
Po dôkladnom preštudovaní musím skonštatovať, že kúpa tohto časopisu bola jedna z mojich doposiaľ najlepších investícií. Načo dookola čítať alibistické články o tom, že žena je krásna aj keď má celulitídu až na kolenách a vzápätí preskakovať drísty o zaručene fungujúcich diétach, ktoré spočívajú v týždennej konzumácii suchej ryže. V Maxime páni redaktori tieto rozpravy o zdravom životnom štýle označujú názvom "fašistoidní zdravodietářské běsnění"a vzápätí naordinujú svojim čitateľom dať si na raňajky namiesto "suchýho cereálnícho trusu" radšej poriadnu jaternicu s klobásou a celé to zaliať malým pivom. Tomu ja hovorím konečne ľudský prístup voči čitateľom. Konečne časopis, z ktorého je cítiť, že ho nepíšu stroje ale skutoční ľudia. V tejto súvislosti ma napadlo toto, ale to len tak žeby tak. Maxim myslí aj na rozširovanie obzorov v oblasti vedy a výskumu- kde inde by som sa dozvedela príčiny slonieho znásilňovania, že alkohol sa nachádza aj v chlebe, alebo ako sa vyrábajú špekové knedlíky.
I keď je zameraný na chlapov, poznám nejednú dámu, ktorá mu dá prednosť pred kadejakými Evami, Emami, Ženami a podobným zlom. Vulgarizmy v článkoch mi neprekážajú a voči silikónovým ceckom na takmer každom rohu som už otrlá.
V článku o pozitívnej diskriminácii sa redaktor sťažoval na privysoké štátne dotácie poľnohospodárov: "... Taky bychom chtěli, aby nám stát připlácel na naše dementní články do Maxima!". A ja môžem len súhlasiť, pár desiatok ticíc korún od ministerstva kultúry je len tá najskromnejšia cesta, ako vzdať hold tomuto klenotu medzi mesačníkmi.
