Toto je len niekoľko otázok, ktoré mi vŕtali hlavou najmä po niektorých zverejnených status ministra vnútra Ivana Šimka.
Pripomeňme si napríklad ako 3.7. zverejnil tento dočasne poverený minister vnútra, Ivan Šimko status, v ktorom sa zamýšľa nad rozviazanými rukami polície a vlastne nepriamo uvádza, že to nie je úplne podľa jeho gusta. Jeho vlastné slová navádzajú k myšlienkam, že policajnú moc by mali ovplyvňovať priamo politici – teda asi minister vnútra...
Uff, už len keď sa zamyslím nad touto myšlienkou a že vlastne to nie je tak dávno, keď policajný systém v područí nominantov Smeru presne takto fungoval, musí byť každému otupno.
To si naozaj poverený minister vnútra, jeden zo zakladateľov KDH, viacnásobný minister vnútra či spravodlivosti myslí, že je to správny postup?
Ešte raz a v jednoduchosti: Mal by byť minister vnútra tým, ktorý má v radoch polície na starosti personálne nominácie alebo vypisovanie statusov k živým prípadom na základe vlastných domnienok? Naozaj je toto správna cesta demokracie?
Samozrejme, že nie a preto si vážim rozhodnutie pani prezidentky o stiahnutí tohto ministra vnútra z pozície. Do vlastných nekope ani Smer a to má právoplatne odsúdených svojich ľudí a množstvo obžalovaných, kde sa pravda ešte len ukáže.Naopak ďakujú im za kus dobrej roboty. Minimálne túto zručnosť, by si mohol pán minister – ak by ním ešte niekedy chcel byť – osvojiť.
Nehovorím, že treba zahmlievať a zakrývať pochybenia, práve že nie. Ak sú, treba ich priznať, kľudne aj verejne skritizovať ale hlavne, správny líder by mal hľadať riešenia, ako im predchádzať.
Som presvedčená, že rozhodnutie pani prezidentky si vyžadovalo mnohé uváženia a isto sa niekde v kútiku mysle otvorila aj otázka výhodného politikárčenia. Napriek tomu som nesmierne rada, že pani prezidentka si uvedomila slabosti pána ministra a naopak silu policajného zboru ako celku, ktorý konečne po rokoch pracuje v prospech občana a nie rôznych oligarchov alebo politických subjektov. Veď aj preto ako jedna z mála verejných inštitúcií má zvyšujúcu sa dôveru (až 62% Slovákov, zdroj prieskumu: agentúra Ako pre Na hrane TV JOJ).
Takto si aspoň v čiastočne ideálnom demokratickom svete predstavujem fungovanie najvyšších štátnych predstaviteľov. Že sa neboja priznať chybu a prevziať zodpovednosť v prospech budúcnosti obyvateľov Slovenska. Pani prezidentka stále ukazuje, aj na sklonku svojej prezidentskej kariéry, že sa od nej majú mnohí politici ešte veľa čo učiť.
Vďaka pani prezidentka a vďaka aj každému policajtovi, ktorí si ctí svoju prácu a vykonáva ju s rešpektom a zodpovednosťou.
A keď sa vrátim k úvodu zodpoviem, že je možnosť aby si policajné zložky robili svoju prácu ešte lepšie a na to potrebujú mať stále rozviazané ruky nielen smerom navonok, ale aj dovnútra, aby sa mohli očistiť aj od nespoľahlivých a kúpených či inak vďačných policajtov – čiernych oviec. Mám pocit, že práve takýto očistný proces bol začatý a ako občianka tohto štátu budem dúfať, že potrvá. A preto z tejto pozície hodnotím krok pani prezidentky, ako správny.
