Ubytovanie sme hľadali, samozrejme, bezbariérové, najlepšie v blízkosti Štrbského plesa. Žiaľ, neskoro sme sa spamätali, a preto boli už všetky hotely v tejto lokalite plne obsadené. Ubytovali sme sa teda v Tatranskej Lomnici v hoteli SOREA Urán, ktorý disponuje aj bezbariérovým apartmánom s prispôsobenými podmienkami pre vozičkárov. Izby boli veľmi pekné, WC trošku vyššie, ale s pomocou asistenta sa dalo všetko zvládnuť. Aby som nezabudla, namiesto sprchového kúta bola vaňa, čo bolo asi najväčšie mínus tejto bezbariérovej kúpeľne. Do bazéna viedli tri schodíky a do vchodu samotného hotela ich bolo neúrekom, no k dispozícii bola aj elektrická plošina, s ktorou neboli počas celého pobytu žiadne problémy.
Hneď v prvý deň sme sa vydali do tatranských uličiek a pri našich cestách sme zazreli SKI múzeum. Expozícia SKI MUSEA v Tatranskej Lomnici sa venuje histórii vzniku a vývoja zimných športov vo Vysokých Tatrách od ich samého počiatku až do roku 1945. Do vchodu múzea viedla malá drevená plošina a keďže expozícia bola umiestnená len na prvom podlaží, neboli sme nijako obmedzovaní v pohybe. Mohli sme teda v plnej kráse obdivovať túto zaujímavú a fascinujúcu výstavu.
...každý si múzeum užíval po svojom :P
Obdivovanie histórie sa nám natoľko zapáčilo, že sme vošli hneď do ďalšieho múzea. Bolo to Múzeum Tatranského národného parku, ktoré navštívi ročne okolo tridsaťtisíc návštevníkov. Tých oboznamuje s flórou a faunou tatranskej prírody, s jej ochranou a s dejinami sprístupňovania Tatier. Do múzea síce viedlo viacero schodov, no okrem nich sa dalo dovnútra dostať aj dlhšou, strmšou plošinou. Takže opäť bez problémov. Bez komplikácii to bolo aj vo vnútri budovy múzea, avšak etnografická časť výstavy sa nachádzala v hornom výklenku budovy, kde viedlo množstvo schodov a samozrejme, žiadny výťah. Samotná prírodovedecká, prírodoochranárska a historická expozícia, ktoré sa nachádzali na dolnom podlaží, boli však také nádherné, že nám vynahradili aj to, čo sme vidieť nemohli kvôli nepohodlným schodom. A nie, nebojte sa... medvede na fotke sme nestretli po ceste do múzea :)
Ďalší deň bol venovaný výletu na Štrbské pleso. Veľmi sme sa na tento deň tešili, pretože sme cestovali tatranskými električkami, ktoré boli úplne bezbariérové. Nastúpili sme v Tatranskej Lomnici a v Starom Smokovci sme prestúpili na ďalšiu električku, ktorej konečná stanica bola priamo na Štrbskom plese. Peróny v Starom Smokovci sú trošku nižšie, preto sme pri prestupovaní museli zdolať menší schodík. Pre mechanický vozík a zdatnejšieho asistenta to nebol žiadny problém, no s elektrickým vozíkom by sa to zvládnuť pravdepodobne nedalo. Samotné Štrbské Pleso na nás zanechalo dojem, cestičky boli síce viac pieskové a štrkovité, ale s ľahkosťou sme to prekonali. Keď sa rozpršalo, skryli sme sa v rýchlom občerstvení, kde sme si naplnili brušká klasickými turistickými dobrotami ako sú langoše, kukurica, guľáš a vybrali sme sa na cestu späť do Tatranskej Lomnice.
Samozrejme, stihli sme ochutnať aj miestnu zmrzlinu, kofču, vyčľapkať sa v hotelovom bazéne, jazdu na motokárach, horskú dráhu na boboch a iné srandy. Najväčší dojem na nás však zanechali samotné Tatry, pretože sme ich videli prvý krát v živote a určite sa znova vrátime. Keby sme tušili, čo doma máme, nepochybujem o tom, že tento výlet do Tatier by nebol prvý :) A dá sa to aj na kolieskach...
