Natália Turčinová
Si na vozíku a chceš študovať na vysokej škole?
Máte pocit, akoby to bolo včera keď ste si s nadšením vkladali do školskej tašky po prvý krát šľabikár? Deň za dňom uteká, roky pribúdajú a či chceme alebo nie, starneme.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Pre každého som iná Natália, no pre mnohých som "tá na vozíčku" Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Nezaradené
Natália Turčinová
S ľuďmi to vôbec nie je také zlé, ako sa zdá
Kvôli môjmu vozíku sa mi často prihovárajú úplne cudzí ľudia. Niektorí sa prihovoria pohľadom, iní úsmevom, niektorí prehodia aj pár slov, či viet. Práve toto je jedna z vecí, za ktoré som tomu štvorkolesovému pomocníkovi vďačná.
Natália Turčinová
"Z denníka dystrofika " - jeden obyčajný deň vozičkára
Dnes ráno som si ležiac v posteli čakajúc na svojho osobného asistenta uvedomil, že môj život je úplne neobyčajný. Neobyčajne zvláštny.
Natália Turčinová
Ľudské úsilie nemá hranice, alebo THEORY OF EVERYTHING
Jednu pracovnú sobotu sme si s kamarátmi spríjemnili v kine. Po odporúčaniach známych sme si pozreli životopisný príbeh Stephena Hawkinga, ktorý aj napriek svojmu nervovo svalovému ochoreniu dokázal v živote omnoho viac, ako iní, zdraví ľudia. Ja sama som na vozíčku a veľmi dobre viem, koľko úsilia ma stoja bežné činnosti, o ktorých chodiaci človek nemá ani potuchy. No aj napriek tomu som z kina odchádzala s pocitom, že keď človek niečo veľmi chce, vďaka svojej pevnej vôli a odhodlaniu to dokáže. A je jedno, či už s postihnutím, alebo bez neho.
Natália Turčinová
Môže fungovať vzťah s postihnutím?
Martin „alias Jimmy“ a Natália. To sú mená, ktoré nám rodičia vybrali ešte pred tým, ako sme uzreli svetlo sveta. Vtedy sme ešte netušili, že sa naše cesty spoja pri potulkách touto zemou. Dnes už tvoríme nerozlučný pár takmer šesť rokov a zdolávame každodenné radosti aj starosti spoločne. Za tých pár rokov sme prežili mnoho pekných chvíľ, ktoré sme strávili aj vďaka našim spoločným záľubám. Obdivujeme našu krásnu slovenskú prírodu a zbožňujeme prechádzky na našich elektrických vozíkoch. Vtedy cítime najväčšiu slobodu. Pocit slobody umocňuje aj predstava bezbariérového auta, ktoré nám otvorí ďalšie životné možnosti a posunie nás o krôčik bližšie k nezávislému životu. A to aj bez ohľadu na naše svalové ochorenie.
Natália Turčinová
Rozbehol sa už niekedy za Vami šofér MHD?
Dennodenne cestujeme do práce, do školy, k lekárovi, na nákup....a využívame pri tom rôzne dopravné prostriedky. Mojím prepravným prostriedkom je elektrický vozík, ktorý je síce šikovný a rýchly, no do vzdialenejších cieľových destinácií sa odveziem radšej bratislavskou MHD. Ušetrený čas môžem potom využiť efektívnejšie.
Natália Turčinová
Figúrky z mesta
Bez cieľa a príčiny sa prechádzam mestom. Predieram sa pomedzi padajúce lístie. Jesenné sychravé počasie úplne pohltilo moju myseľ. Vidím všetkých tých ľudí, všetky tie figúrky potĺkajúce sa krížom krážom. Aj ich tváre sú akési sychravejšie ako inokedy. V každej jednej tvári figúrky vidím akýsi príbeh, ktorý sa mi znenazdajky píše pred očami.
Natália Turčinová
Gender ideológia a sexuálna výchova
Gender ideológia je v momentálnom dianí veľmi aktuálnou témou. Zaoberajú sa ňou rôzni psychológovia, vedci, sociológovia a iní fundovaní odborníci. Množstvo ľudí z bežných radov však ešte stále netuší, čo slovo GENDER v sebe ukrýva a čo všetko so sebou nesie gender ideológia. Gender, alebo rod je ekvivalent pojmu pohlavie, používaný ako výraz pre rozdiel medzi mužmi a ženami z hľadiska spoločenského, kultúrneho a tiež psychologického. Celý koncept zaviedla do sociológie Ann Oakleyová už v roku 1972. Podľa Šmausovej k týmto rodovým rozdielom v správaní nevedú ľudí prírodné znaky, ale práve špecifická socializácia k mužským a ženským roliam. Práve samotná socializácia zohráva dôležitú úlohu v reprodukovaní genderových očakávaní, charakteristík, praktík a stereotypov. Jedinci sa tieto stereotypy a „správne chovania" učia už od narodenia, na základe svojho biologického pohlavia.
Natália Turčinová
Bezbariérovo v Tatrách
Správny Slovák by mal poznať a aspoň raz v živote vidieť skvost našej slovenskej prírody - Tatry. Tohto hesla sme sa tento rok držali aj my a vymenili sme leňošenie pri mori za štvordňový výlet v našich obdivuhodných veľhorách. Samozrejme, nie sme takí tí bežní turisti, ktorí skoro ráno vyrážajú na turistiku do kopcov. Sme totiž vystrojení nejakým tým kolieskom navyše, a keďže žeriav sa nám nepodarilo vybaviť, turistika na kolesách sa nekonala :) Tatry sme si však poriadne užili aj bez toho.
Natália Turčinová
Školáčik
Vykračuje si veselo ulicou. Jeho školská taška je väčšia ako on sám. Nečudovala by som sa, keby bola aj o niečo ťažšia než je tento školáčik. Má úsmev na tvári. Nie ten falošný, ako mnohí ostatní. Ale taký ten pekný, detský, úprimný. Netrápi ho ani svetová politika, ani hospodárska kríza. Je úplne bezstarostný.
Natália Turčinová
Kocúrkovo v čakárni u lekára
Je skoro ráno. Sedím u lekára v čakárni. Už po stý krát si opäť čítam ordinačné hodiny. Viem ich už skoro naspamäť. Má sa dobre, pomyslím si. V pondelok si po víkende pospí dlhšie, ordinuje až poobede. V piatok končí už o jedenástej. Super, takú prácu by som chcela aj ja.
Natália Turčinová
Vlakové peripetie alebo „Ako sa ŽSR správa k ZŤP občanom.“
V poslednej dobe často čítam a počúvam o modernizáciách slovenských železníc. Zlepšenie podmienok by malo viesť k zvýšenému záujmu cestujúcich o železničnú dopravu a s tým by bola tiež spojená lepšia ochrana a starostlivosť o naše životné prostredie. Žiaľ, z pohľadu človeka na vozíku, železnice idú skôr opačným smerom. Som baba z Oravy, študujem a pracujem v Bratislave a veru, myslela som si, že budem domov chodievať častejšie vďaka „bezbariérovému" ICčku. Myslela som si to až dovtedy, kým...
Natália Turčinová
Chcete sa sťažovať? Radšej to nerobte, urobia z Vás blázna.
Prednedávnom som napísala blog O šoférovi z bratislavskej MHD a o jeho čudesnom správaní . Tak, ako som to uviedla v článku, napísala som sťažnosť na spomínaného šoféra, kvôli jeho arogantnému a neprofesionálnemu prístupu. Toto je odpoveď na moju sťažnosť:
Natália Turčinová
Je fajn občas sa zastaviť a zamyslieť sa.
Žijeme vo veľmi uponáhľanom svete. V zhone sa snažíme uspokojovať svoje potreby, potreby svojich najbližších. Za všetkým sa naháňame, často sa sťažujeme, všetko je pre nás zlé, náročné, nefunkčné... A pri tom všetkom si ani neuvedomujeme, že sú tu ľudia, ktorí nemajú ani zďaleka to, čo my. A sú aj takí, ktorí sa napriek svojim ťažkostiam a starostiam nesťažujú, ba dokonca, usmievajú sa možno častejšie ako my. Je fajn občas sa zastaviť a aspoň si na takých spomenúť.
Natália Turčinová
O šoférovi z bratislavskej MHD a o jeho čudesnom správaní
Bolo príjemné nedeľné popoludnie. Tak, ako drvivá väčšina Bratislavčanov, aj my, vozičkári, sme sa rozhodli prevetrať svoje „kolieska" v nákupnom centre. Aj keď veľmi neobľubujeme veľké masy ľudí a nekonečné nákupy v najdrahších značkových obchodoch, nákupné centrum je pre nás príťažlivé hlavne z hľadiska praktického. Na jednom mieste totiž vybavíme hromadu záležitostí od pošty, mobilného operátora, cez banku až po nejaký ten obedík a to celé bez dlhších a náročnejších presunov.
reklama
Natália Turčinová
Zdravotníctvo=nenažraní lekári??? Prečo?
O tom, že na Slovensku mnoho vecí nefunguje tak ako má, veľmi dobre viem. Nie som však z tých ľudí, ktorí si každý večer sadajú pred televízne prijímače, kde sa pre nich začína nekonečný maratón správ z domova i zo sveta. Na tom by nebolo nič zlé, keby celý tento proces nebol sprevádzaný nadávaním, hromžením a burácaním o tom, aké je všetko zlé a skazené. Ja, samozrejme, registrujem všetky „nástrahy a zloby" dnešného sveta, snažím sa však brať veci tak ako sú a nerobiť si zo všetkého ťažkú hlavu. Som ešte mladá a krásna, tak načo si zbytočne robiť vrásky napríklad z našich „pojašených" politikov :) No to, čo sa dnes stalo môjmu kamarátovi Peťovi, nenechalo chladnou ani mňa - od zlosti som skoro z kože vyletela!
Natália Turčinová
O mieste, kde vozičkári pomáhajú...
Od prvého mája 2013 bola v Pasáži Luxor v bratislavskom Starom meste na Grösslingovej ulici otvorená nová kaviareň - Café Luxor. Táto kaviareň Vám ponúka príjemné nefajčiarske prostredie s bezbariérovým prístupom a s free wifi pripojením na internet.
Natália Turčinová
Bola raz jedna babička
Veziem sa v preplnenej 30-tke. Je to už tradičná linka, ktorá ma odváža z nutných nákupov v lamačskom Tescu. Deň úplne všedný, ničím zvláštny. Sledujem, ako za oknom autobusu prší...
Natália Turčinová
Je "Karlovka" bezbariérová??!
Človek by si myslel, že v dnešnej modernej, pokrokovej dobe je všetko bezbariérové, všade sú výťahy, fotobunky, nájazdy, rampy, schodolezy... Realita je však niekde úplne inde. Dobre to môžeme pozorovať napríklad aj v Karlovej Vsi. Keďže som študentkou Prírodovedeckej fakulty, ubytovanie mi bolo poskytnuté na internáte Družba. V okolí internátu môžeme sledovať hneď niekoľko „bezbariérových vychytávok".
Natália Turčinová
O tom, ako vtáčik z hniezda vyletel...
Mnohí si neuvedomujú, akou závratnou rýchlosťou plynie čas okolo nás... Nebolo to tak dávno, čo sme noc čo noc budili mamku svojím hurónskym plačom a dožadovali sa svojej dôležitej dávky bielkovín v podobe milujúceho mliečka! Ešte nedávno bolo našou najväčšou zábavou rozhadzovanie hračiek po celom dome, byte, záhrade... A tá šibalská iskrička v očiach, keď sme sa snažili vyparatiť nejakú zlobu! Nekonečné frflanie nad šošovicovou polievkou, ktorá ani zďaleka nehladila naše chuťové poháriky tak, ako napríklad čokoládový puding. Alebo tie pubertálne hádky s rodičmi a myšlienky typu: "kedy už konečne odtiaľto vypadnem?!" Spomínate?
