Inak tomu nebolo ani v spomínaný deň, ktorý sme si okrem iného spríjemnili aj horúcou novinkou v kine. Po filme sme sa rýchlo a zbesilo rozbehli na zastávku MHD, pretože nízkopodlažný autobus pomaly odchádzal. Našťastie sme všetko stihli a poprosili sme fúzkatého šoféra o vyklopenie nájazdovej plošiny. Ten sa z kabíny vytrepal ako ťarbavý medveď, ktorého práve zobudili zo zimného spánku. V očiach mal však pohľad vraha, na ktorého by bola prikrátka aj špeciálna agentka z NCIS. Náš milý pozdrav a poďakovanie, adresované na jeho osobu, sa vzápätí vrátili ako bumerang, odrazený od jeho pancierovej tváre. Keď bol ujo šofér ešte dieťa, asi ho nenaučili rozprávať, pomyslela som si s úsmevom. Celé toto jeho neprítomné správanie sa dalo tolerovať až do chvíle, kým pán Šofér nevyklopil plošinu s takým treskotom, že to hádam počuli aj na druhom konci Slovenska. Vtedy už vo mne začali vyhrávať všetci čerti a počas celej cesty autobusom som rozmýšľala nad tým, čo také náročné a namáhavé musel tento šofér pre nás vykonať, keď sa takto zachoval. Z uvažovania ma vytrhol len hlas, ktorý oznamoval zastávku Lafranconi - našu cieľovú stanicu. Stlačili sme tlačidlo vozičkára ako obvykle a už sme len čakali na šoféra s háčikom od plošiny. Opäť tá istá situácia - vyšmaril nájazdovú plošinu ešte hlasnejšie ako pred tým, buchla tak silno, až sa zaprášilo. Akoby nám týmto gestom dával šofér najavo, že kvôli nám sa celý autobus zdrží a on, chudáčik, musí zodvihnúť zadok a urobiť pár krokov navyše. Vtedy som sa už nezdržala ani ja a „milému" pánovi šoférovi som povedala, aby tak s tou plošinou nebúchal, nakoľko je možné, že sa plošina pri takejto manipulácii pokazí. A viete čo mi na to šofér odpovedal? „No a čo, veď je to na to, aby sa to pokazilo." Povedal to s úžasnou iróniou v hlase a arogantným úsmevom na tvári. A cestujúci? Tí len sedeli a na všetko sa ticho prizerali, akoby mali predplatený lístok na divadelné predstavenie.
Cestujem v rámci Bratislavy nízkopodlažnými autobusmi už nejaký ten rôčik a zažila som už viac nepríjemných situácií s neochotnými šoférmi. Ale táto situácia ma tak rozčarovala, že som bola nútená napísať prvú sťažnosť na dopravný podnik Bratislavy. Fúzkatému šoférovi, z autobusovej linky č, 28 (nedeľa, 18:50, Eurovea - Lafranconi) neprajem nič zlé, len aby mu denne do autobusu vošlo niekoľko vozičkárov s prosbou o vyklopenie plošiny. Možno sa potom naučí byť tolerantný aj voči nám, vozičkárom. A koniec koncov, tá chvíľa strávená na čerstvom vzduchu mu neuškodí, práve naopak.
