V úvode rozhovoru nás zoznamuje s cestou po centrálnej Afrike, dramatickom prechode do Demokratickej republiky Kongo, ktorú delegáti cestovky zvládli vraj ako prví (domáci sa nepočítajú). A perly „dobrodruha“ prichádzajú hneď v nasledujúcej odpovedi. „Pygmejovia sú úplne iní ako černosi“. Odporúčam naštudovať si delenie rás, aj dieťa na základnej škole pravdepodobne vie, že Pygmejovia tiež patria do negroidnej rasy. Ale aby som nebol úplne nespravodlivý, Pygmejovia patria do špecifickej skupiny negrilského, či stredoafrického typu.
Čo je však závažnejšie, „černosi“ sa v rozhovore spomínajú ako homogénna skupina, ktorej sú prisudzované rovnaké náboženské a kultúrne znaky. Dozvedáme sa tak, že „černosi“ vyznávajú bôžikov a všetci chodia k šamanom. Afrika je vlastne jednoduchý kontitent, ktorý charakterizujú bôžikovia, šamanizmus, ľudožrúti...a horor! Samozrejme, ako by rozhovor o Afrike mohol obísť vojnové hrôzy, znásilnenia. Konflikt na východe Demokratickej republiky Kongo je snáď najviac prehliadanou tragédiou na svete a pozornosť medzinárodného spoločenstva si rozhodne zaslúži. Avšak bez vysvetlenia príčin sa vytvára dojem, akoby celá Afrika bola bezútešný kontinent, kde je každodennou náplňou života pojedanie iných ľudí.
Pán riaditeľ necháva nahliadnuť aj do svojich fascinujúcich politologických úvah. Oboznamuje nás s „faktom“, že v Afrike všetci volia podľa kmeňovej príslušnosti. Tribalizmus je určite v mnohých afrických krajinách prítomný a bol jednou z príčin mnohých občianskych vojen. Zaujímalo by ma však, ako je potom technicky možné voliť na základe kmeňovej príslušnosti v Ghane, kde politické strany musia mať v štruktúrach zastúpenie všetkých etnických skupín, či prečo sa Julius Nyerere mohol stať prezidentom Tanzánie, ak pochádzal z malej etnickej skupiny.
Pri odpovediach na otázku, čo treba urobiť s africkou mentalitou (veď tá európska je tá správna, preto Afričanov treba meniť), dostávame jednoduchú odpoveď: „Treba zmeniť systém tak, aby sa zlepšovali,“ a prichádza veta citovaná v úvode tejto glosy. A ak by ste sa chceli zorientovať v hodnotovom rebríčku „Afričanov“, materializmus je u nich na prvom mieste. Rodina vraj pre Afričana nie je taká podstatná ako pre Japonca, hmm...
Materializmus „Afričanov“ spôsobil, že ubytovanie je tam drahšie ako v New Yorku a jedlo dokonca tridsaťnásobne drahšie ako u nás. Strávil som vo východnej Afrike 4 mesiace a za jedlo som v priemernej reštaurácii nezaplatil viac ako 3 eurá (v hlavných mestách v „lepších“ reštauráciách sa ceny môžu pohybovať do 20 eur). Jedine, že by autor poznal v Bratislave reštauráciu, kde sa dá dobre najesť za 10 centov? Verím, že v oblastiach, kde sa pohybuje OSN, je ubytovanie predražené, ale vo východnej Afrike zaplatíte za ubytovanie v prijateľnom hoteli maximálne 15 – 20 Euro.
Na konci rozhovoru „s úľavou“ zisťujem, že ani táto cesta pohľad pána riaditeľa na svet nezmenila, nič neprehodnocuje. Práve preto môže precestovať desiatky krajín a stále ostať na povrchu. Paradoxne čítam na stránkach jeho cestovnej kancelárie, že ich misiou je „pripraviť inteligentnú dovolenku, ktorá človeka obohacuje a rozvíja“.
K napísaniu tohto článku ma viedlo niekoľko skutočností. Profesionálne sa venujem globálnemu vzdelávaniu. Verím, že kritické myslenie zbavené stereotypov a civilizačnej nadradenosti sa má vzťahovať aj k úvahám o svete okolo nás. Prestížna cestovná kancelária, ktorá o sebe prehlasuje, že je „iná“ a že jej cieľom je rozširovať „pružnosť v myslení“, má určite vplyv na formovanie názorov o svete. Zvlášť, keď medzi jej klientelu patria ľudia z majetnejšej strednej vrstvy, ktorí chcú svet spoznávať netradičným spôsobom.
Zároveň sledujem, že v slovenských médiách chýba istý etický kódex podávania informácií o „iných“ kultúrach či krajinách. Stereotypy, podľa ktorých sú neeurópske kultúry menej civilizované či dokonca barbarské, posúvajú diskusiu o vzájomných vzťahoch do čias kolonializmu. Verím, že klienti spomínanej cestovnej agentúry sú schopní vidieť za horizont jednoduchého myslenia jej riaditeľa.
Rozhovor o „Afrike“ nájdete tu: http://instinkt.sk/l-fellner-v-afrike-casto-ide-o-zivot/
