Parlament odvolal vládu Eduarda Hegera. Čo sa to po tom deje a čo by sa malo diať?
Prezidentka mala po odvolaní vlády najprv preskúmať možnosť zostavenia inej vlády, ktorá by mohla získať v tomto parlamente dôveru. Napr. pozvať si lídrov politických strán a vyzvať ich, aby sa vyjadrili, či chcú a vedia zostaviť novú koalíciu, ktorá by zostavila a podporila novú vládu. Dať im primeranú lehotu, vzhľadom na stav krajiny nie dlhú. Po tom, ak by ich odpoveď bola áno, vypýtať si meno, koho jej navrhujú, aby zostavil vládu a poveriť tú osobu - tou by mohol, ale nemusel byť Heger.
Ak by odpoveď bola nie, tak by ich vyzvala, aby zmenili ústavu tak, aby sa dal parlament rozpustiť skôr, než je to možné podľa súčasných predpisov. A dať novú lehotu, napr. do konca januára.
Odvolaný premiér Heger má čakať, až ho niekto, vymenovaný prezidentkou, nahradí. Normálny postup zostavenia novej vlády, konformný s ústavnými zvyklosťami, preskočil Heger nevkusným samopoverením. Ale aj pre prípad neúspechu (pokusu získať parlamentnú podporu pre novú koaličnú vládu) sú to lídri politických strán (a nie samopovereník Heger), ktorí by mali prezidentke oznámiť, že nevidia reálnu možnosť vytvorenia novej vlády. Súčasne by vtedy mali informovať, čo spravili pre rozpustenie parlamentu alebo aký plán majú a akú prípadnú súčinnosť od prezidentky očakávajú.
Prezidentkina pozícia je starať sa o riadny chod ústavných orgánov. Konkrétne to teraz môže znamenať úsilie o to, aby Slovensko malo "riadnu" vládu (s dôverou parlamentu). Ak lídri politických strán oznámia, že nevedia vytvoriť takú vládu, alternatívne môže prezidentka usúdiť, že poverí osobu mimo odporúčania politických strán, aby sa pokúsila zostaviť (tzv. úradnícku) vládu (vrátane pokusu získania parlamentnej väčšiny na podporu jeho vlády). Naproti tomu vymenovať úradnícku vládu, ktorá následne nezíska podporu parlamentu, nedáva čisto ústavnoformálne zmysel – po 30 dňoch od vymenovania by krajina znovu mala vládu bez dôvery ako teraz. Politicky by v tom rozdiel pravdaže bol – členmi vlády v období pred voľbami by boli iné osoby a politickú zodpovednosť by za ňu niesla prezidentka, nie politické strany. Odhliadnuc od toho, úradnícka vláda bez dôvery nedáva zmysel a prezidentka má skôr tlačiť na rozpustenie parlamentu a predčasné voľby.
Skutočný garambol hrozí, ak by sa novú vládu s dôverou nepodarilo zostaviť a parlament by neposkytol dostatočnú súčinnosť pre svoje rozpustenie. Len z tohto pohľadu má Hegerovo konanie isté rácio – ide o snahu, aby krajina nemala ďalších x mesiacov, možno rok do volieb „neplnohodnotnú“ vládu. Bohužiaľ, neslušné predčasné samopoverenie vzbudzuje podozrenie, že mu ide o omnoho prízemnejšie veci než je riadny chod ústavných orgánov.
Žijeme v krajine, kde sa nielen že nedodržiavajú ústavné zvyklosti, ale toto nedodržiavanie je pod rozlišovacou schopnosťou väčšiny spoločnosti - politikov, verejnosti, ale dokonca aj strážnych psov demokracie - médií.
Ako je inak možné, že prezidentke nikto nevytkol, že jej pokyn parlamentu preskakuje legitímnu možnosť, že vznikne iná vláda s väčšinou? Ako je inak možné, že nikto nevytkol odvolanému premiérovi, že zostavuje vládu bez poverenia prezidentky? Alebo, ak ide len o nejaké predbežné konzultácie o zostavení vlády, že koná bez poverenia lídrov politických strán? Vyjadrenia lídrov relevantných strán nenaznačujú, že by také poverenie mal.
Namiesto toho sa verejnosť zväčša vybíja vo vysmievaní sa Hegerovi, že zostavuje vládu, aj keď bol odvolaný. No dobre, že to robí Heger, je nevkusné. Ale prečo to vlastne nerobí niekto iný? Ak je to nereálne, je predsa na parlamente, aby (ústami lídrov strán) povedal, že tento parlament už žiadnu novú vládu nevie zostaviť a vysloviť jej dôveru. Alebo parlament nevie len zostaviť vládu ale úradnícku vládu si vie za nejakých podmienok predstaviť. Alebo ani to. Povedali to? Na základe toho by prezidentka sa mohla rozhodnúť, ako ďalej konať.
Mimochodom, Hegerovo konanie nie je len nevkusné. V Česku dokázala v roku 2013 získať poslankyňa Nemcová 101 (obdoba slovenskej 76ky) podpisov pre vládu s väčšinou parlamentu. Prezident Zeman - ktorý ju na to nepoveril - ju ignoroval a ponechal vládnuť úradnícku Rusnokovu vládu.
Pravda, terajšia situácia nie je formálne ani politicky celkom rovnaká ako vtedy v Česku. Ale Heger, ak by tú 76ku našiel, tým vlastne zatlačí na prezidentku, aby prijala jeho návrh, i keď ho ona nepoverila. To by bolo voči prezidentke nekorektné a mohlo by to byť dokonca kontraproduktívne (i keď ťažko predpokladať, že by ho odmietla). Najmä však, už teraz vytvára Heger precedens (zárodok ústavnej zvyklosti), že vláda sa dá zostavovať bez poverenia prezidenta a je dokonca prijateľné, aby sa práve odvolaný premiér pokúšal na základe samopoverenia zostaviť svoju ďalšiu vládu (de fakto poza chrbát lídrov politických strán, ktoré by mali za vládu v konečnom dôsledku niesť politickú zodpovednosť).
Mimochodom, ak by sme sa ešte vrátili k samotnému odvolaniu vlády, na Slovensku je možné, aby nejaká parlamentná väčšina odvolala vládu a súčasne odmietla zostaviť novú vládu (lebo SaS nechce ísť do vlády so Smerom atď.). Nemci si toto ošetrili tzv. konštruktívnym vyslovením nedôvery, keď sa súčasne s odvolaním musí menovať nový kancelár. My zjavne našu demokraciu karpatského typu považujeme za vyspelejšiu. Chceli sme to čo najlepšie a dopadlo to ako vždy.
