Podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer (2022) si viac ako polovica obyvateľov Slovenska myslí (pričom priemer za EU je 21 %), že dávanie alebo branie úplatkov a zneužívanie moci na osobný prospech je rozšírené na slovenských súdoch. Verejnosť rovnako kriticky vníma aj nezávislosť súdov, za dostatočnú považuje jeho nezávislosť iba 25 % obyvateľov Slovenska (priemer EU je 53 %). Dlhodobo vyjadruje dôveru súdom len menej ako jedna tretina verejnosti.
Príčinu tohto stavu nemožno hľadať iba v zlyhaniach jednotlivcov, ktoré sú prešetrované orgánmi činnými v trestnom konaní. Bezpochyby sa pod tieto výsledky podpisuje aj chýbajúca etická infraštruktúra súdnych inštitúcií, nedostatočné vzdelávanie a príprava na riešenie etických dilem, falošná lojalita a kmeňová kultúra, ale aj nízka vymožiteľnosť práva, vysoké náklady súdnych konaní a nezrozumiteľnosť súdnych rozhodnutí.
Pomôcť efektívnosti riadenia prípadov má nová súdna mapa. Táto zmena priniesla špecializáciu súdov a má potenciál aj zrýchliť súdne konanie. No napriek opakujúcim sa pokusom o „reformy“ súdnictva nezaznamenávame zlepšovanie dôveryhodnosti. Potrebná je totiž celková zmena so zameraním na sudcov a sudkyne ako aj ďalší personál súdov, na jednej strane. A na druhej strane poskytnutie garancie verejnosti z pohľadu efektívnosti súdneho konania a odborného posúdenia ich vecí.
Najlepšie výsledky v akejkoľvek organizácii sa dosahujú vtedy, keď sa všetci zameriavajú na rovnaké ciele. Vytváranie kultúry, ktorá podporuje zlepšovanie služieb a inovácie, je prvým dôležitým krokom na ceste k excelentnosti súdov. Súčasťou kultúry, ktorá je kľúčom k úspešnému fungovaniu súdov, sú tiež hodnoty, medzi ktoré patrí spravodlivosť, nestrannosť, nezávislosť, integrita, dostupnosť a včasnosť.
Cesta k excelentnosti súdov je cesta neustáleho zlepšovania, ktorá sa dosahuje prostredníctvom optimálneho interného riadenia súdov, silného vedenia, jasných politík a stratégií súdov, riadenia zdrojov, efektívnou a účinnou činnosťou súdov, kvalitnými a spoľahlivými údajmi o súdoch (výkonnosti) a vysokou úrovňou dôvery verejnosti.
• Presadíme dve zásadné opatrenia, aby rozsudky boli vydávané v predvídateľnom čase. Stanovíme povinnosť prvostupňových súdov rozhodnúť do jedného roka od podania návrhu a nedodržanie zákonnej lehoty bude zakladať právo účastníkov konania na primerané zadosťučinenie. Zvážime aj zavedenie lehoty pre právoplatné rozhodnutia najneskôr do dvoch rokov. Dokončíme a zavedieme do praxe projekt váženie prípadov.
• Zabezpečíme, aby Justičná akadémia tvorila ústrednú úlohu pri budovaní moderného justičného systému. Bude sa zameriavať na kontinuálne praktické vzdelávanie, osobný rozvoj a rozvoj zručností ľudí poskytujúcich služby spravodlivosti. Sudcovia sa budú napríklad vzdelávať v komunikačných, rozhodovacích a manažérskych zručnostiach a v najlepšej praxi pre vedenie pojednávaní, rozhodovanie a odôvodňovanie. Náplňou jej činnosti bude aj zhromažďovanie a analyzovanie rozhodovacej činnosti a jej sprístupňovanie. Potrebné zmeny budú vyžadovať aj rozšírenie počtu členov Rady Justičnej akadémie aj o zástupcov občianskej spoločnosti a obsadzovanie funkcie riaditeľa na základe otvoreného výberového konania.
• Zameriame sa na skvalitnenie prípravy sudcov a sudkýň. Vzdelávanie bude postavené na dvoch základných pilieroch. Prvým, je systematická príprava na povolanie, ktorá bude dostatočne variabilná a rôznorodá. Progres účastníkov prípravy by mal byť pozorne sledovaný a nakoniec zhodnotený v certifikačnom procese. Obdobie prípravy by malo trvať minimálne jeden rok. Druhým pilierom je kontinuálne vzdelávanie pre sudcov a prokurátorov v stále sa rozširujúcej oblasti regulácie ako aj vývoja v súdnej praxi.
• Zasadíme sa za budovanie etickej kultúry. Podporíme tvorbu nového etického kódexu pre sudcov,
súdnych úradníkov a pre prokurátorov, ktorý bude aj praktickým návodom na riešenie etických dilem, s ktorými sa stretávajú v profesionálnom, ale aj v súkromnom živote. Zasadíme sa o vytvorenie priestoru pre zavádzanie týchto pravidiel a nových inštitútov, napr. oznamovanie nekalých praktík do praxe.
• Zasadíme sa za zlepšenie postavenia sudcov, pretože medzi dôveryhodnosťou súdneho systému a hospodárskym rastom je priama úmera. Budeme komunikovať výnimočné výsledky práce sudcov tak do vnútra, ako aj širokej verejnosti. Riešenia, ktoré sa týkajú súdnictva, budeme hľadať v dialógu so sudcami, súdnymi asistentami a vyššími súdnymi úradníkmi.
• Zadefinujeme manažérske štandardy riadenia súdov, ktoré budú podporené viacerými nástrojmi na meranie výkonností súdnictva (napr. štatistické údaje, štruktúrované rozhovory so zainteresovanými osobami, prieskumy spokojnosti). Manažérske štandardy zavedieme prostredníctvom vzdelávania príslušných riadiacich pracovníkov.
• Zavedieme povinnosť zverejňovať všetky rozsudky, a to automaticky v rámci nového Centralizovaného systému súdneho riadenia. Predsedovia súdov budú pravidelne kontrolovať a zverejňovať plnenie tejto zákonné povinnosti.
• Zvýšime zrozumiteľnosť rozsudkov. Zavedieme štruktúrované odôvodnenie rozsudkov v členení: kľúčové tvrdenia a argumenty strán, kľúčové východiská a argumenty podľa súdu, ustálený skutkový stav podľa súdu, vykonané a rozhodujúce dôkazy podľa súdu, právne posúdenie veci súdom podľa jednotlivých výrokov (ratio decidendi), vzťah k existujúcej judikatúre, ďalšie argumenty (obiter dictum) a poučenie. Vyhotovenie písomného odôvodnenia rozsudku budeme viazať na rozhodnutie strán konania.
• Zdigitalizujeme justíciu, pričom predpokladáme výhradné používanie elektronického namiesto papierového spisu. Nový Centralizovaný systém súdneho riadenia umožní jednoduchšie „váženie“ prípadov a na základe získaných podkladov aj realizovanie manažérskych rozhodnutí. Technologický vývoj je však veľmi rýchly a umožní zastúpiť aj chýbajúce ľudské kapacity. Efektívne a bezpečné využitie nových technológií bude vyžadovať aj zmeny v práci sudcov a súdneho personálu.
• Zvýšime platy vyšších súdnych úradníkov a ostatného personálu na súdoch. Platy súdneho personálu musia zohľadňovať odbornú a časovú náročnosť povolania, ale aj regionálne rozdiely a zabezpečovať potrebnú dlhodobú stabilitu zloženia súdov. Tieto zmeny presadíme prostredníctvom prijatia osobitného zákona o štátnej službe pre pracovníkov v justícii.
• Podporíme budovanie platforiem na online riešenie sporov podľa skúsenosti z oblasti ochrany spotrebiteľa prinesie tak odbremenenie súdov ako aj požadovanú rýchlosť konania.
