Tento sen nosil v hlave dosť dlho (asi desať rokov), dosť dlho zháňal peniaze a v roku 1999 to začalo vyzerať nádejne. Po predprípravných a prípravných prácach sa v septembri 2000 začalo podľa plánu filmovať. Nikdy by som nepovedala, že dostať hercov včas na pľac môže byť také komplikované...
Traduje sa, že akýkoľvek pokus sfilmovať Dona Quijota chce dosť veľkú odvahu. Okolnosti sú vždy proti a entuziastom sa smola lepí na päty ako rozžutá žuvačka, ktorá si hodinku poležala na rozpálenom asfalte, na podrážku.
Stratený v La Mancha je dokument. Film o filme, ktorý sa točil, ale nedotočil. Dokument o ne_romantickej a ne_zidealizovanej stránke vzniku filmu... úvodný brainstorming, navrhovanie kostýmov, príprava kulís, skúšky z komparzu, telefonovanie, čakanie na hercov, ukľudňovanie investorov, dokonca aj zábery z pár dní natáčania. ... a potom zasiahne vyššia moc a začína boj s veternými mlynmi. Jedna septembrová španielska búrka odplavila sen Terryho Gilliama. A okrem toho Don Quijote ochorie. Vo filme je autenticky zmapované zúfalé hľadanie náhradných riešení (a finančných prostriedkov). Okrem štábu a hercov sa vo filme ako hlavné postavy mihajú aj investori a poisťovatelia.
Terry Gilliam rezignuje s obdivuhodným stoizmom a monthy_pythonovskou (seba)iróniou. Dona Quijota (zatiaľ) nezabil, ale snáď sa mu okrem kliatby bratov Grimmovcov podarí zlomiť aj kliatbu dona Quichota.