Island je presne taký, ako ho zobrazujú náučné dokumentárne relácie v televízii… a je ešte 10x krajší, zaujímavejší a zážitkovejší, ak má človek tú česť, možnosť preskúmať ho a cítiť na vlastnej koži. Neskutočné čaro, prenádherná príroda, ovečky, zelené lúky, kopce a vodopády, veľa vodopádov.
Na cestu sme sa pripravovali systematicky dopredu. Je pravda, že rôzne nízko nákladové spoločnosti ponúkajú z času na čas cenovo veľmi atraktívne a zaujímavé letenky na Island, avšak často s odletom “onedlho”, či mimo sezóny. My sme z dôvodu zamestnanosti túto možnosť nevyužili. Letenky sme kupovali v predstihu koncom januára, približne 8 mesiacov pred odletom z Prahy s priamym letom prostredníctvom ČSA.
Je všeobecne známe, že Island nie je lacná dovolenková destinácia a hlavne kvôli tomu odporúčam pred odchodom premyslieť pár základných “detailov”, ktoré tvoria väčšinu finálnych výdavkov:
Letenka - na výber máte možnosť využiť lacnejšie low cost aerolínie (napr. Wizzair a i.) alebo klasické lety, ktoré taktiež vedia občas prekvapiť príjemnou akciovou cenou.
Ubytovanie - krajina je známa veľkým množstvom kempov, kde môžete stanovať, prípadne použiť auto, ktoré je vzadu prispôsobené na nocovanie. My sme si však napriek prvotnej predstave stanovania na Islande vybrali možnosť ubytovania v hosteloch a guesthousoch. Dôvodov bolo hneď viacero, no jeden z hlavných bol ten, že naša cesta sa uskutočňovala na sklonku leta, koncom augusta a v prvej polovici septembra. Teplota počas dňa sa pohybovala medzi 9-15°C. V noci klesla k cca 5 stupňom nad nulou. Napriek väčšiemu množstvu financií, ktoré by ste stanovaním ušetrili, odporúčam túto formu ubytovania dôkladne zvážiť. Ak sa rozhodnete stanovať, dôležitá je kvalitná výbava. Počasie na Islande je nevyspytateľné a môže sa stať, že si každý večer budete líhať na inom mieste do vlhkého stanu a budiť sa do upršaného, chladného a veterného rána. Ak sa Vám však pošťastí krásne počasie, stanovanie môže byť skvelý zážitok.
Strava - oblasť, kde viete celkom pekne ušetriť. V našom prípade sme 4x raňajkovali priamo v hosteli (už pri vyhľadávaní na Bookingu sme sledovali, či sa za rovnakú, prípadne podobnú cenu v danom meste nenachádza ubytovanie aj s raňajkami). Ak sme na ubytovaní raňajky nemali, dali sme si ovsenú kašu, tuniaka, či nejakú nátierku, ktorú sme si zakúpili pred odletom na Slovensku. Obedy sme zvykli riešiť cestou hot-dogom na pumpe, ktorý stal cca 3-4€, prípadne sendvičom z obchodu Netto či Bónus (5-10€). Okrem toho sme mali v zásobách množstvo keksíkov, či iných dobíjačov energie a zaháňačov hladu. Večere sme zvykli striedať. Z domu sme mali nachystané “hostince” (cestoviny s omáčkou) či zopár vifoniek. Samozrejme, nenechali sme si ujsť možnosť vyskúšať aj miestnu kuchyňu. Ochutnali sme typické ryby (biely, treskovitý typ ryby či langustínovú polievku, avšak nakoľko sme nechceli, aby nás strava zruinovala, večerali sme i burger (10-15€), fish and chips (15€) či malý Subway (7€).
Auto - k dispozícii je množstvo autopožičovní, kde sme si mohli vyberať zo skutočne pestrej ponuky áut a cien. Prvotný plán prenajať si “štvorkolku” skončil v momente, keď sme sa problematike začali intenzívnejšie venovať a zistili sme, že by nás požičanie stálo skutočne priveľa. Po dlhom hľadaní a čítaní recenzií sme sa rozhodli pre požičovňu MyCar, ktorá nám dala malú, ale šikovnú a hlavne novú Toyotu Yaris. Okrem garancie nového auta poskytovala požičovňa v cene prenájmu (gravel protection) poistenie navyše a možnosť bezplatne využiť službu “extra driver”, vďaka ktorej sme si islandské cesty mohli vychutnať naplno obaja.
Cesta Islandom
Nadišiel deň “Dé”. Z Bratislavy vyrážame s predstihom a do hlavného mesta Česka prichádzame pred pol 5tou s veľkou časovou rezervou. Na hl. nádraží je medzi ostatnými okienkami možnosť zakúpiť si lístok na linku Airport Expres (75Kč), ktorá nás za pol hodinku prepraví na letisko. Lístok je možné zakúpiť aj u šoféra autobusu, avšak drahšie a za české koruny, ktoré sme zamenené nemali. Na letisku odovzdávame batožinu, predkladáme OP a v rukách sa nám ocitajú boarding passy do vysnenej destinácie. Odlet je pár minút pred 22 hodinou a v lietadle posledný krát listujeme itineráre a bedekre.
Po 4 hodinách letu pristávame v Keflavíku o polnoci miestneho času. Na letisku nás má čakať zamestnanec požičovne, z ktorej sme mali objednané auto. Po počiatočných neistotách a nervozite sa ocitáme uprostred noci v meste Keflavík obdivujúc našu spriaznenú dušu na najbližších 10 dní - našu Lindu, ktorá bola síce drobná, avšak bohate postačujúca na našu prvú cestu Islandom.
Po noci strávenej na ubytovaní v Keflavíku sa prvý deň presúvame asi 50 minút mesačnou krajinou do najsevernejšieho hlavného mesta Európy. Reykjavík je celkom rušný nakoľko z 300.000 populácie celého ostrova žijú ⅔ v hlavnom meste a na jeho predmestí. Cestou zastavujeme v skanzene Arbaejarsafn, kde nás krátka prechádzka odnesie do minulosti a priblíži nám spôsob života starých Islanďanov. V pozadí mesta vidíme zopár vyšších administratívnych budov či bytovky. Presúvame sa k Hostelu Pavi, ktorý nás prichýli na nasledujúce dve noci. Odparkujeme auto a centrum objavujeme ďalej pešo. Kráčame rušnou nákupnou uličkou Laugavegur, pokračujeme k 4tej najvyššej budove na Islande, k unikátnemu 73 m vysokému kostolu Hallgrímskirkja. Od kostola sa presúvame po umeleckej uličke plnej kaviarní a vlnitých plechových domkov až ku jazeru Tjörnin, na brehu ktorého stojí radnica s obrovskou 3D mapou Islandu vo vnútri. Fascinovaní modelom sa tešíme ako malé deti na ďalších 10 dní, ktoré nás na ostrove čakajú. Kúsok sa nám podarilo zohriať a posúvame sa ďalej k veternému pobrežiu hlavného mesta. Prichádzame do prístavu, odkiaľ máte možnosť ísť sledovať veľryby či typické vtáctvo Islandu - papuchálkov. Nás však láka majestátna koncertná hala Harpa, známa hlavne kvôli svojej farebnej sklenenej fasáde, ktorá pripomína známe čadičové útesy ostrova. Krátkou prechádzkou po pobreží sa dostávame k ďalšej zaujímavej soche Sun Voyager, ktorá je inšpirovaná tvarom vikingských lodí.
Cieľom nasledujúceho dňa je cca 300km dlhá cesta najznámejšími úkazmi, historickými miestami a prírodnými pamiatkami v okolí hlavného mesta - tzv. Zlatý okruh. Smerujeme k národnému parku Þingvellir, kde sa v minulosti nachádzal najstarší parlament ustanovený v r. 930. Po krátkej prechádzke medzi skalami sa autom presúvame k 20m vysokému vodopádu Öxarárfoss. Je prvý zo série vodopádov a my si vychutnávame hrejivé slnko spolu s nádhernou dúhou. Vyrážame ďalej smerom na sever, cestou sa nám po pravici odhaľujú výhľady na najväčšie prírodné jazero Þingvallavatn. Po 50km prichádzame k parkovisku geotermálnej oblasti nazývanej Geysir. Pôvodný gejzír bol v minulosti slávny, pretože chŕlil vodu do výšky 60 metrov. Dnes je už žiaľ neaktívny a oblasť je navštevovaná kvôli veľkej geotermálnej aktivite, bublajúcim jazierkam, pare vychadzajúcej zo zeme a najmä kvôli susednému gejzíru zvanému Strokkur, ktorý nám každých približne 5 min. ukázal svoje predstavenie. Po dlhšom čase kochania sa, fotenia a točenia sa presúvame iba pár kilometrov severne k vodopádu Gullfoss. Na jeho mieste mala stáť elektráreň, no výstavba bola našťastie zastavená. Pohľady na majestátny vodopád sú nádherné a celú scenériu nám opäť skrášľuje farebná dúha. Cestou späť k Reykjavíku sa zastavujeme pri ďalšom menej známom vodopáde Foxi, ktorý nás poteší najmä preto, že si jeho krásu vychutnávame sami. Poslednou plánovanou zastávkou je kráter Kerið s tyrkysovou vodou a červenými skalami okolo. Je to jediná spoplatnená prírodná atrakcia na našom okruhu Islandom. Za sumu 400 ISK (3,2€) má človek možnosť prejsť sa okolo krátera a vychutnať si nádherne sfarbené výhľady. Sopečnou krajinou sa vydávame naspäť na ubytovanie.
Lúčime sa s hlavným mestom a náš roadtrip začína nadobúdať pravý význam slova. Brázdime krajinu “jednotkou” - hlavnou cestou vedúcou okolo celého ostrova. Cestou prechádzame spoplatnený (1000 ISK = 8€) 6 kilometrov dlhý tunel popod záliv a pomaly prichádzame do oblasti, na ktorej sa nachádzajú zastávky dnešného dňa. Počasie je rôzne, väčšinu cesty upršané či zamračené. Ak sa však na pár sekúnd podarí slnečnému lúču dostať pomedzi šedé mračná, krajina ožíva a nadobúda nádherné farby. Príroda poloostrova Snæfellsnes je veľmi čarovná. Každých pár sto metrov sa odhaľuje nádherný vodopád, malá farma, ovečky či kone a my fotíme čo krajina ponúka. Zastavujeme v oblasti Gatklettur, kde môžeme vidieť útes s polkruhovým oblúkom. Odporúčam krátku prechádzku, pretože okolie ponúka rôzne skryté miesta a pekné výhľady na útesy pozdĺž pobrežia. Pokračujeme cestou do dedinky Hellnar s pekným kostolom na kopci. Okrem neho sa dá ísť pozrieť na čiernu pláž, útesy a peknú zátoku z čiernych kameňov. Ďalších pár minút cesty autom a v pozadí môžme vidieť skaly vulkanického pôvodu Lóndrangar, týčiace sa z mora do výšky 61 a 75m. Za upršaného a veterného počasia sa ďalej presúvame k pláži Djúpalónssandur, známej hlavne kvôli kusom železa, ktoré sa zachovali zo stroskotanej britskej lode z roku 1948. Okrem nich si na začiatku môžme všimnúť kamene rôznych veľkostí. V minulosti boli používané na testovanie sily rybárov a kvalifikáciu na prácu na rybárskej lodi. Počas celého dňa sa snažíme aspoň raz uvidieť ľadovec Snæfellsjökull, avšak hmla ho pred nami kompletne zahaľuje. Vraciame sa a poslednou zastávkou dňa je obec Grundarfjörður na severnej strane poloostrova, kde nás víta slnečné počasie. Po ubytovaní vyrážame pár minút za mesto sledovať západ slnka pri vrchu zvanom Kirkjufell. Miesto je nesmierne fotogenické a nádhernú slnečnú scenériu dopĺňa vodopád, ktorý má človek možnosť obdivovať spolu s horou.
Budíme sa do veterného rána a nás čaká viac ako 5 hodinový presun na sever do mesta Akureyri. Časom nemrháme. Rýchlo raňajkujeme jogurt Skyr zakúpený v miestnych potravinách a vydávame sa na cestu. Z polostrova sme zvolili trasu cez mesto Borgarnes (vyhli sme sa gravel roadu - spevnenej ceste bez asfaltu pri pobreží), kde sa napájame na cestu číslo 1. Jazda rozmanitou krajinou ubieha rýchlo, cestou nás zaujme múzeum tuleňov v meste Hvammstangi. Na informáciách nám zamestnanec ukazuje mapku a vysvetľuje, že iba 20 kilometrov odtiaľ sa nachádza miesto, kde môžeme sledovať voľne žijúce tulene. Nadšení sadáme a “užívame” si pol hodinovú štrkovú a prašnúgravel road až na miesto zvané Svalbarð, kde v diaľke vidíme 3 tulene na skalách v mori. Počasie je slnečné, avšak veľmi veterné a nás čaká dlhá cesta na sever, preto sa posilňujeme hotdogom z pumpy v Hvammstangi a pokračujeme až ku kostolu Víðimýrarkirkja, ktorý je známy pre strechu s trávnatým porastom. Vo večerných hodinách prichádzame do najväčšieho mesta severu Akureyri, kde obdivujeme kostolík a vychutnávame príjemnú večeru.
Po prebudení nás víta oblačné počasie, no ostávame dobre naladení, nakoľko nás čaká presun do vulkanickej oblasti na severovýchode Islandu. Smerujeme k 4. najväčšiemu, plytkému jazeru Mývatn (jeho priemerná hĺbka je 2,5m). Po 40 minútach cesty zastavujeme pri vodopáde Goðafoss, ktorého výška je 12m avšak zaujímavý je najmä svojim tvarom podkovy. Vodopád si prezeráme z oboch strán, keďže parkoviská sú vzdialené iba pár sto metrov od seba. Presúvame sa ďalej a do auta priberáme aj stopárov, Borisa z Poľska a Kláru z Nemecka. Vysvetľujú nám, že Islanďania zvyknú na jar vypustiť svoje ovečky a počas jesene ich obyvatelia každej dediny pomaly zbierajú z lúk naspäť do stáda. Posádka je v príjemnej nálade a my sa dostávame do známej geotermálnej oblasti Hverir. Okolie sa podobá Marsu a od pocitu, že sme na inej planéte, nás delia iba bazéniky s bublajúcim bahnom, horúce pramene, zo zeme syčiace kúdole pary a typický obrovský smrad bahna a síry. Daždivé počasie nám mení plány a my ideme obzrieť elektráreň Krafla spolu s neskutočným kráterom Víti. Pokračujeme ďalej ku nezvyčajným lávovým útvarom zvaným Dimmuborgir, ktoré sa nachádzajú východne od jazera. Vytvárajú spleť cestičiek a návštevník má možnosť rozhodnúť sa pre rôzne trasy v danej oblasti. Napriek dažďu si vyberáme strednú cestu a necelú hodinu sa prechádzame medzi temnými avšak úchvatnými skalnými výrastkami. Pár minút jazdy ďalej sa nachádza prírodná rezervácia Hofdi, kde sme mali možnosť vidieť zaujímavé skalné útvary priamo v jazere. Na svoje si prídu i milovníci operencov, keďže oblasť je známa ako lokalita na pozorovanie vtáctva (nám sa podarilo vidieť močiarnicu mekotavú). Schyľuje sa k večeru a my sa presúvame asi 30km naspäť na západ na ubytovanie.
Budíme sa odrezaní od civilizácie v modrom domčeku (guesthouse) uprostred prírody do nádherného rána. Opäť prichádzame na Mývatn dokončiť zameškané. Zastavujeme pri pseudokráteroch Skútustaðagígar, ktoré vznikli zo sopečných výparov. Prechádzka zaberie lepšiu pol hodinku a nám sa naskytajú prekrásne výhľady na jazero Mývatn a kráter Hverfjall v pozadí. Celá oblasť ožila prekrásnymi farbami s nádychom jesene. Pokračujeme ďalej ku spomínanému kráteru, kde sa naše mestské vozidlo mení na 4x4 off road. Cesta ku kráteru má posledné 2 km nespevnené a hrboľaté, preto odporúčam maximálnu opatrnosť. Z parkoviska sa na kráter dostanete krátkou, asi 15 minútovou prechádzkou, počas ktorej má návštevník možnosť obdivovať okolie pripomínajúce Mars. Na vrchu vidíme kráter tufovej sopky s asi kilometerovým priemerom. Naše destinácie v oblasti Mývatn sme vyčerpali, sadáme do auta a po pár metroch máme možnosť zažiť milú situáciu - sezónny zber oviec (Réttir), počas ktorých dedinčania naháňajú a “organizujú” ovečky do koridoru priamo na ceste. Premávka sa na pár minút úplne zastaví a všetci si užívajú hravé stádo pobehujúce okolo áut. Pokračujeme v ceste podľa plánu. Čaká nás dlhý presun bez náznaku akejkoľvek civilizácie, či pumpy, uprostred ktorého je iba odbočka na dva zaujímavé vodopády - mohutný, silný Dettifoss a Selfoss, ktorý je tvorený sústavou viacerých drobných vodopádikov. Na záver dňa prekonávame ďalší kus ostrova a za hmlistého počasia prichádzame do mesta Eskifjörður.
Nasledujúci deň je krátky, náročný, avšak napriek tomu nesklamal. Upršané, veterné a chladné ráno nás sprevádza cestou celých 250km po pobreží kľukatých východných fjordov až do mesta Höfn, kde prichádzame patrične unavení z namáhavej cesty. Prvý krát sa na našej ceste ubytujeme v dormitory izbe (nocujeme spolu s ďalšími 4 spolubývajúcimi). Počasie ostáva nepríjemné, no my sa i napriek tomu vyberieme autom asi 20 minút za mesto vyhriať sa do horúcich kadí zvaných Hoffell. Za parkoviskom sa nachádza malá unimobunka, kde pani vyberá vstupné 1000 ISK (pozor, platba je možná iba hotovosťou) a ďalšia miestnosť, kde sa môžete zložiť a prezliecť. Aktivitu určite odporúčam. Na výber máte 5 túb, v ktorých si môžete príjemne oddýchnuť i napriek vetru či mrholeniu. Po okúpaní sme sa rozhodli odskúšať lokálnu gastronómiu v síce drahšej, ale veľmi kvalitnej reštaurácii Pakkhús v centre mesta Höfn. Musím povedať, že jedlo skutočne nestálo málo, avšak osobne hodnotím večeru ako jeden z najlepších zážitkov.
Po čiastočne prebdenej noci s chrápajucími spolubývajúcimi sa odubytujeme expresne rýchlo a vydávame sa na hodinovú cestu do ľadovcovej lagúny Jökulsárlón. Už na parkovisku nás víta dych vyrážajúci pohľad na modro-belasé útvary vo vode. So zakúpenými lístkami sa hlásime v malej búdke, následne sa presúvame do miestnosti, kde nám zamestnanci pomáhajú do ochranného obleku a plávacích viest. Rezerváciu sme mali na plavbu Zodiacom - gumeným člnom s 8 pasažiermi. Nasadáme do člna a v malej skupinke si užívame neskutočnú plavbu ľadovcovou lagúnou Islandu. Sprievodca, kormidelník, nám vysvetľuje ako lagúna vznikla, na monitore nám ukazuje hĺbku vody, ktorá dosahuje v niektorých miestach lagúny až 250 m a vysvetľuje ako vyzerajú čerstvo otočené ľadovce. Počas plavby máme možnosť sledovať plávajúceho tuleňa, doslova ochutnať kus ľadu a na záver vidíme dúhu nad 7km vzdialeným pevninským ľadovcom Vatnajökull, ku ktorému sme preplavili člnom. Hodina ubehla neskutočne rýchlo a my sa plní dojmov vraciame na parkovisko, odkiaľ pokračujeme do národného parku Skaftafell. Našim cieľom je ikonický vodopád s čiernymi lávovými skalami Svartifoss. Cesta k vodopádu je príjemná, slnečná a vďaka rýchlemu tempu sa za pol hodinu kocháme pohľadom. Poslednou zastávkou dňa je známa čierna pláž Reynisfjara s výraznými útesmi a skalnými útvarmi Reynisdrangar (skaly Trolov) týčiacimi sa z mora. Všetko sa nachádza iba pár kilometrov od malého mestečka Vík s 300 obyvateľmi, kde sa večer ubytujeme u milej pani domácej.
Deň začíname pri skalnom oblúku Dyrhólaey. Malý polostrov s útesmi je chránená oblasť a domovom pre morské vtáctvo. Na vrchol útesu nás vedie nespevnená cesta, avšak výhľad na maják a okolitú krajinu určite stojí za návštevu. Presúvame sa pár minút jazdy autom na ďalšie parkovisko, odkiaľ si vďaka peknému a slnečnému počasiu doprajeme 4 km prechádzku k vraku lietadla, ktoré havarovalo v roku 1973. Po necelých dvoch hodinách chôdze si opäť sadáme do auta a nás čakajú v priebehu dňa ešte dva vodopády. Ako prvý navštevujeme Skógafoss - jeden z najväčších vodopádov Islandu, široký 25m. Už od začiatku sa nám črtá nádherný pohľad s intenzívnou dúhou a celý zážitok je doplnený o schody, ktorými sme sa dostali až na vrchol s prekrásnym výhľadom. Poslednou zastávkou je 60 metrov vysoký Seljalandsfoss - podľa bedekrov jeden z najkrajších a najznámejších vodopádov ostrova, ktorý Vás určite očarí svojou eleganciou. Na prechádzku si pribaľujeme aj pršiplášť, vďaka ktorému ostávame v suchu aj po prechode poza vodopád.
Čaká nás posledný deň na ostrove. Pôvodne sme ho plánovali stráviť oddychom v Modrej lagúne - geotermálnych kúpeľoch neďaleko od letiska. Existuje však jedno staré známe príslovie, ktoré hovorí “Kto neskoro chodí…” a tak sme dopadli i my. Lístky do známej lagúny sme sa rozhodli zakúpiť deň vopred, avšak ukázalo sa, že na kúpu je už neskoro, preto sa záverečný deň uberáme alternatívnym plánom. Po krátkej prechádzke v meste Sellfoss sa vydávame na cestu a navštevujeme The bridge between continents - most, spájajúci severoamerickú a euroázijskú tektonickú dosku, ktoré sú známe tým, že sa navzájom od seba vzďaľujú asi 2cm za rok. Následne sa presúvame k moru, kde sa nachádza maják a socha na pamiatku posledného žijúceho tučniaka na severnej pologuli. K večeru sa premiestňujeme do mesta Keflavík a vychutnávame si poslednú islandskú večeru. Auto odovzdávame v kancelárii našej požičovne a milý personál nás následne odvezie na letisko, odkiaľ nás čaká neskorý večerný odlet.
V kolesách máme 2500 kilometrov a naša cesta okolo Islandu je úspešne za nami. Domov prichádzame so stovkami fotiek, množstvom videí, zážitkov, dojmov a v mysli nám ostáva nádherná spomienka, ktorá zahreje pri srdci i v chladný jesenný podvečer.
------------
Ak Vás zaujímajú orientačné ceny a náklady na Islande, môžete si urobiť stručný obraz podľa nasledujúcich zozbieraných informácií:
Spiatočná letenka: 250€/osoba, ako som však v článku spomínala, letenky je možné nájsť i lacnejšie prostredníctvom “nízkonákladoviek”.
Prenájom auta: nás stál prenájom na 10 plných dní 460€ (avšak prenájom sa líši v závislosti od požičovne, typu auta a poistenia).
Tankovanie: cca 1,5€/liter dieselu a 1,6€/liter benzínu.
Ubytovanie: líši sa v závislosti od lokality a druhu izby. Ceny nášho ubytovania sa pohybovali od 70€ - 150€/noc na 1izbu pre pár.
Obed (večera) fast food v reštaurácii: burgre, pizzu a sendviče je možne nájsť od 10-15€/ks.
Obed (večera) v reštaurácii: v závislosti od typu jedla od 20€/os.
Káva: od 4€
Veru, Island nie je lacný avšak človek naň zvyčajne nechodí kávičkovať a vysedávať v reštauráciách, ale obdivovať úchvatnú prírodu a zbierať zážitky a spomienky.
