Nemalo by zmysel vypisovať body programu jednotlivých zasadnutí a výsledky hlasovaní. Jednak sú to informácie, ktoré si môže každý volič vyhľadať na stránke mesta a takisto cieľom tohto článku bude skôr priblížiť atmosféru zastupiteľstva. Teda to, čo občan nemá bežne možnosť vidieť.
Zmena po 16 rokoch
To je fakt, ktorý priamo vyplýva z výsledkov volieb, ale atmosféru a dynamiku zastupiteľstva ovplyvňuje zásadným spôsobom. Ľubomír Parízek vo voľbách po šestnástich rokoch drvivo prehral a primátorom sa stal aj za zhody šťastných okolností (absencia iného „neparízkovského“ kandidáta) Branislav Grimm. Ak ste zvyknutý šestnásť rokov na štýl práce jedného štatutára mesta, ktorý je zrazu vymenený niekým iným, tak to je zásadná zmena. Obzvlášť, ak vyhráte prakticky v pomere 2:1 (3407 hlasov oproti 1945), voliči od vás čakajú zmenu zásadnú. No veľkú počiatočnú obrátku máte znemožnenú, ak zdedíte hrozivý dlh.
Zastupiteľstvo spolupracuje
V novom 25-člennom zbore vznikli dva poslanecké kluby – spoločný poslanecký klub (tvorený sympatizantmi exprimátora Parízka, obohatený o novozvolených poslancov – majú v MsZ väčšinu, dokopy 15 poslancov)) a klub Novej Senice (ide zväčša o oponentov bývalého vedenia mesta , 8 poslancov, vrátane mňa). Mohlo by sa na základe toho zdať, že vzťahy v zastupiteľstve budú napäté, ale opak je pravdou. Mnohé (niektoré) staré spory ostali zabudnuté a v odborných otázkach vieme nájsť spoločnú reč. Keďže nový primátor Grimm nebol počiatočným favoritom ani jedného z klubov, dá sa povedať, že vznikli kvázi tri sily, ktoré sa navzájom kontrolujú a v prípade názorovej zhody sa vedia dohodnúť.
Čo sa podarilo konkrétne mne?
Ak som si koncom roka 2014 po zvolení za poslanca v hlave premietal, v akom znamení sa asi bude niesť môj rok 2015, isto v tej predstave dominovalo senické zastupiteľstvo. Nakoniec však bol uplynulý rok stelesnením zlého sna a niesol sa v znamení straty jedného z mojich rodičov. Keď v júni tohto roka moja mama prehrala svoj boj so zákernou chorobou, úprimne som aj zvažoval, že sa postu v zastupiteľstve vzdám. Napokon po porade s rodinou a známymi (napr. aj s Pavlom Kalmanom) som sa rozhodol zotrvať vo funkcii a štvorročné volebné obdobie dobojovať. Vzhľadom aj na tieto smutné okolnosti, ale aj fakt, že pracovne pôsobím v Bratislave považujem za najväčší úspech skutočnosť, že mám na zastupiteľstve stopercentnú účasť.
Mojou najvýraznejšou iniciatívou bolo zaradenie Senice do projektu Odkazprestarostu.sk, vďaka ktorému môžu občania interaktívne podávať podnety na nedostatky v meste a kompetentní na ne rýchlo reagovať a vykonať nápravu. Keďže však nie každý pracuje s internetom, bola koncom roka realizovaná moja ďalšia iniciatíva a to „schránky na nápady a podnety“. Tie majú slúžiť ako istá nadstavba odkazu pre starostu, keď tu bude možné pridávať aj vlastne kreatívne nápady na zlepšenie života vo svojom okolí a nielen sťažnosti na nedostatky. Oba projekty majú uľahčiť komunikáciu občana s mestom.
Čo sa týka mojich hlasovaní na zastupiteľstve, dali by sa zhrnúť do dvoch princípov: či je daný návrh transparentný a či je výhodný pre mesto (teda hospodárny). Tak som pristupoval najmä k predajom majetku (orná pôda, rôzne budovy, atď.), ale aj k rôznym dotáciám (pre športové kluby, poľnohospodárov a pod.). Som veľkým odporcom inštitútu osobitného zreteľa, vďaka ktorému sa môže predávať mestský majetok priamo a nie cez verejnú súťaž (stačí, ak sa pozbiera 15 odhodlaných poslancov, čo nie je v našom zastupiteľstve problém). Je nad slnko jasné, že takto navrhnutá cena nikdy nebude reálna, trhová a teda mesto na tom vždy prerobí. Samozrejme, v tomto prípade sa používa skôr emocionálne vydieranie („Ak to nepredáme tejto pani, ktorá tu urobí reštauráciu, tak to kúpi niekto iný, kto tu urobí herňu. A deti tam budú fetovať!“). Vtedy treba byť vytrvalý a neustúpiť od verejnej súťaže. Poslanec ma v prvom rade zastávať záujmy mesta, snažiť sa o to, aby každý predaj prebehol za čo najvyššiu sumu, a naopak každý nákup (napr. nové osvetlenie) za čo najnižšiu. Poslanec nie je Vilo Rozboril, aby pristúpil na citové vydieranie.
Čo sa po voľbách zmenilo k lepšiemu?
Senica sa aj vďaka novému primátorovi oveľa viac otvorila a dostala bližšie k občanovi. Každé zastupiteľstvo ide v televízii, dokonca si ho môžete pozrieť naživo na internete (istý čas ho vysielala nielen TV Sen, ale aj TV Region). Po každom zastupiteľstve je v TV Sen diskusia, pričom sa jej zúčastňuje nielen primátor, ale aj zástupcovia oboch poslaneckých klubov (Parízek chodil do „diskusií“ sám). Oveľa väčší priestor jednotlivým rozhodnutiam zastupiteľstva sa opäť venuje v TV Sen, kde sú oslovovaní aj jednotliví poslanci. Po prirátaní Odkazu pre starostu či schránok na nápady sa dá jednoznačne povedať, ze mesto za ostatný rok urobilo obrovský krok vpred v informovaní a komunikácii s občanom.
Čo sa mi na novom zastupiteľstve nepáči?
Najpohoršujúcejšia je pre mňa úroveň diskusie. Tá nie je hodná zastupiteľstva, ale niekedy skôr krčmy (nezaujatý pozorovateľ z iného mesta ako Senica musí mať pocit, že nám trčí slama z topánok). Navyše mnohé argumenty sú doslova primitívne. Ak máte výhrady k financovaniu futbalu, ste proti športu. Ak máte výhrady k zameraniu a umiestneniu nového mestského múzea, ste proti kultúre. A celkovo ste zlý Seničan. S takto nastavenou diskusiou nie je priestor pre rozumné argumenty.
Druhým veľkým nedostatkom je neaktivita a nepripravenosť väčšiny poslancov. Viac ako polovica poslancov doteraz nepovedala na zastupiteľstve ani slovo (či súvislú vetu) a ja som presvedčený, že ho nepovedia za celé štyri roky. Vychádza mi z toho to, že títo poslanci asi nemajú čo k témam preberaným na zastupiteľstve povedať a pravdepodobne si pred zasadnutím ani nečítajú zaslané materiály. Všetky informácie tak čerpajú výhradne zo stretnutí poslaneckých klubov. Preto je pre mňa nepochopiteľné, načo takí ľudia vôbec do zastupiteľstva išli. Ak si zrátam, že mi ročne príde od mesta asi 3 x 100 eur na účet, pre peniaze to isto nebude…
Čo je nedostatkom vedenia mesta?
Jednoznačne boj s vysokým dlhom, ktorý zdedili po predošlom vedení. Avšak nejakú reálnu snahu o šetrenie nevidím. Takmer na každom zastupiteľstve sme riešili predaj ďalšieho a ďalšieho mestského majetku. Senica ako jediné záhorské mesto začne rok 2016 v rozpočtovom provizóriu, totiž rozpočet na toto obdobie nebol vypracovaný. Boj s financiami preto bude najväčšou výzvou vedenia mesta aj do nového roka. Plne rozumiem, že viacerým organizáciám sa pomoc odrieka ťažko, ale mesto momentálne nemá na to financie. Musí sa prejsť k nepopulárnym opatreniam (aj v období, keď už majú mnohé inštitúcie nasľubovanú pomoc od mesta).
Napriek všetkému to však bol zaujímavý rok. Hoci som si ako občiansky aktivista myslel, že som na veci verejné pripravený, poslanecká prax je predsa len o niečom inom. Občania nechcú počúvať o boji proti korupcii a o tom, čo mesto predalo či nepredalo. Občania chcú vidieť hmatateľné výsledky. Učím sa tak za pochodu a sám som zvedavý, čo ma naučí rok 2016.
