Ak si dobre spomínam, tak volebné prieskumy sa mýlili doslova vo väčšine prípadov a niekedy až fatálne. Čudujem sa, že to vôbec niekoho prekvapuje, ak sa niečo vyše tisíc opýtaných respondentov nakoniec netrafí do vkusu 2,5 milióna voličov. Môžeme si uviesť pár príkladov.
V pamäti nemusíme ísť ani hlboko do histórie, keď naše hneď posledné prezidentské voľby v roku 2009 skončili inak ako sa predpokladalo. Nakoniec sa síce stal prezidentom favorit volieb Ivan Gašparovič, avšak málokto si pamätá, že prakticky do posledného prieskumu mal preferencie na úrovni 56 %, kým jeho najvážnejšia protikandidátka Iveta Radičová horko ťažko dosahovala 30 %. Pred prvým okolo sa naozaj uvažovalo nad tým, či Gašparovič získa nadpolovičný počet hlasov a napriek nejednoznačnej formulácii v ústave požiada Ústavný súd o to, aby bol vyhlásený za víťaza hneď po prvom kole. Nakoniec však v prvom kole získal ani nie 47 %, kým podceňovaná Radičová presiahla 38 %.
V predposledných prezidentských voľbách v roku 2004 sa napriek priaznivým predvolebným prieskumom nedostal do druhého kola jasný favorit Eduard Kukan. Ten prieskumy počas dlhých týždňov až mesiacov doslova valcoval a predpokladalo sa, že v druhom kole sfúkne nepopulárneho Mečiara ako fakľu. Avšak práve na tomto prípade môžeme jasne demonštrovať negatívny vplyv prieskumov na myslenie ľudí, keďže Kukan sa nedostal ani len do toho druhého kola, keď mu na druhého Gašparoviča chýbali ani nie štyri tisícky hlasov. Jeho voliči si boli vďaka prieskumom takí istí úspechom, že si povedali, že v prvom kole ich hlasy Kukan nepotrebuje a pôjdu ho voliť až v kole druhom. Nuž...
V rýchlosti môžeme preskočiť iné prípady zlyhania predvolebných prieskumov, napríklad smutný príklad z krajských volieb, kde sa napriek všetkých očakávaniam stal županom Marián Kotleba. Alebo parlamentné voľby 2010, kde prieskumy dávali strane SaS cca 7-percentné preferencie a pozvaní politológovia v relácii O 5 minút 12 svorne tvrdili, že SaS sa do parlamentu nedostane, keď vyhorí ako Slobodné fórum 4 roky dozadu (to bolo dva týždne pred voľbami). Výsledok? Dvanásť percent pre SaS...
Avšak najvzrušujúcejší príbeh volebného prekvapenia navzdory prieskumom ponúka susedná Česká republika, kde minulý rok v prvom kole valcoval Karel Schwarzenberg. Ten mal podľa prieskumných agentúr skončiť hlboko v poli porazených, keď ešte cca 2 týždne pre voľbami mu boli prisudzované preferencie na úrovni 6 %. Prieskumom vládol „nepolitický" kandidát Jan Fisher, spolu s Milošom Zemanom. Schwarzenbergova kampaň mala však mohutný finiš a knieža tak postúpil v tesnom závese za Zemanom. Favorit prieskumných agentúr Fisher bol nakoniec rád aj za tretie miesto, keď skončil len tesne pred štvrtým Dienstbierom.
Tento prípad sa najčastejšie skloňovaný aj v súvislosti so súčasným slovenskými voľbami, keď sa mnohé hlasy predpovedajú, že slovenským Schwarzenbergom by sa mohol stať Milan Kňažko. Redaktor časopisu .týždeň Martin Hanus síce včera napísal článok, kde tento jav v našich podmienkach nepredpokladá. Avšak poviem vám jedno tajomstvo: Martin Hanus sa v minulosti zvykol mýliť rovnako ako prieskumné agentúry (napríklad aj v súvislosti s šancami SaS).
No nielen ja bádam istú podobnosť ako medzi Schwarzenbergom a Kňažkom, tak aj medzi Fisherom a Kiskom. Slovenský dobrý anjel takisto vystupuje ako nezávislý kandidát, bez straníckej príslušnosti a politických väzieb, navyše s úspechom v profesijnom živote. Avšak najmä v Česku, krajine s odkazom T.G. Masaryka (ale aj V. Havla) sa očakáva od prezidenta niečo viac, istý prezidentský formát. Tam by sa mohol rátať dar reči, charizma, ale ja prirodzená autorita, ktorá prichádza vekom. So všetkou úctou k Fisherovi a Kiskovi oni dvaja ten formát nemajú.
Milan Kňažko podobne ako knieža má za sebou istú politickú minulosť, ale aj strhujúci životný príbeh. Taktiež utiekol pre komunistami do zahraničia (v jeho prípade do Francúzska, kde nadobudol aj VŠ vzdelanie) , avšak na rozdiel od Schwarzenberga tam strávil len 2 roky a potom sa vrátil do Československa napospas režimu. V rozhodujúcej chvíli však pred komunistami neušiel, keď počas Nežnej revolúcii bojoval proti boľševikovi v prvej línii. Hoci neskôr naletel Mečiarovi a vystupoval po jeho boku, stihol si to včas uvedomiť a neskôr proti mečiarizmu bojoval takisto v prvej línii. Navyše má dar reči a to nie len čo sa týka formy, ale aj obsahu. Veď si spomeňme, ktorý z našich troch doterajších prezidentov nás naposledy poctil tým, že by nám niečo rozumné povedal? Alebo aby povedal hocičo v anglickom či inom svetovom jazyku? Milan Kňažko bude schopný odstrániť tento deficit.
Práve preto ho budem v prvom kole voliť, keďže ma nezaujíma, kto vedie v predvolebných prieskumoch. Prezidentské voľby predsa nie sú tipovacia súťaž. V prvom kole volím kandidáta, ktorý je môjmu srdcu najbližší. A keď sa nad tým zamyslím, nemám ani inú možnosť. Pre mňa, čoby liberála je Milan Kňažko poslednou nádejou, že Slovensko bude nasledovať spoločenský vývoj moderného sveta namiesto toho, aby sa mentálne vracalo do čias stredoveku.
