Jasné, dokonalosť je relatívny pojem. Všetci vieme, že dokonalý nerovná sa dokonalý. Ale aký prívlastok potom? Znesiteľný? Udržiavaný? Snaživý? Založený na harmónii? Čo ja viem...
Moji rodičia sú spolu 20 rokov, teda pohybuje sa to okolo tejto cifry. Občas sa pohádajú ako Talianska família, ale...
...keď majú obaja voľno idú sa spolu prejsť. Držia sa pri tom za ruky. Idú na rande do mesta na kávu. Alebo na koncert. Po príchode z práce sa spolu rozprávajú v kuchyni aj dve hodiny. Večer si spolu otvoria fľašu vína. Chodia na dovolenky. Stále sa spolu dokážu zasmiať. Často od toho smiechu až plačú.
A viete čo je najkrajšie? Vedia sa prekvapiť. Kúpiť si kvety alebo nový krígeľ nezávisle od dátumu v kalendári. Ráno urobiť hamandeggs v tvare srdca s kečupovými očami a úsmevom.
To prídavné meno, ktoré ma charakterizovať neexistujúci dokonalý vzťah som nenašla. Keď ma napadne, možno o tom napíšem ďalší blog, ale aj tak je to zbytočné, lebo...
...aj slová sú zbytočné, keď tú dokonalosť proste cítite.
