Ako byť dobrým politikom? Alebo ako nebyť nezamestnaný ...

Písmo: A- | A+

Ako byť dobrým politikom v súčasnosti? Nuž, to je ťažká otázka, ale ak je odpoveď skrytá v personách na našej politickej scéne (alebo za ňou), tak sa dá vyvodiť zopár všeobecných pravidiel. No a potom, ako si ich osvojíte, hor sa do politického kotla!

Prvé pravidlo:

Toto pravidlo je veľmi dôležité pred samotným vstupom do politiky, a to je, že sa treba rozhodnúť akú partaj budete zastávať. Samozrejme niekoľko ročné hľadanie vlastného svetonázoru len oddaľuje váš vstup. Preto je najlepšie každý deň čítať mienkotvorné denníky, kde medzi riadkami nájdete aj také dôležité fakty ako sú prieskumy verejnej mienky alebo "kto s kým kope".

Ak chcete patriť k tým lepším politikom ergo úspešnejším, existujú okrem pánskych a dámskych magazínov, tzv. nebulvárne časopisy, na základe, ktorých budete vedieť či vaše srdce bije pre konzervativizmus, liberalizmus, socializmus alebo nejaký iný izmus. Zadefinovanie Pravdy je dôležité pre tých, ktorých pri čítaní všetkých týchto múdrostí osvieti a rozhodnú sa byť hlavným ideológom strany.

Tí, čo sa rozhodnú byť nezávislí, mali by začať čo najskôr šetriť, lebo politická smrť ich čaká v momente, keď zistia, že existuje volebné kvórum 5 %, neexistuje druhá komora parlamentu, nevyhrali nejakú reality show, nie sú šéfom nejakého ľudom preferovaného športu alebo hlavným zamestnávateľom v danej dedine. Hold, nezávislosť sa nenosí, veď aj tak nič neprináša.

Druhé pravidlo:

Keď ste už prelúskali hľadanie vlastnej politickej identity, je na čase zatrúbiť a s nasadením zásahovej jednotky, dostať sa do radov vami vybranej politickej strany.

Dôležitá poznámka: Je veľmi pozitívnou správou, že ich máme na Slovensku v celku dosť, ale pri triezvej úvahe, treba odpísať také strany, ktorých leadrov nevídame v tej malej debničke, ktorú má väčšina populácie v obývačke. Takže váš výber sa v súčasnosti zníži na cca 6.

Ale ako to urobiť? Hm, existuje zopár trikov.

Jednou z ciet je, že sa treba čo najčastejšie vyskytovať na miestach, kde sa takýto politici koncentrujú. Najprv ich treba začať akože zdraviť s jemne priateľským úsmevom na tvári, to aby ste ich nevyplašili. Po niekoľkých pozdravoch je veľká šanca, že si zapamätajú vašu tvár a keď sa im prihovoríte, tak aspoň na vás nebudú pozerat ako puk.

Prvý rozhovor je veľmi dôležitý a preto, treba byť v zásade v obleku (alebo kostýmčeku), mať umyté zuby a učesané vlasy (pre dámy sa odporúča make-up a zajsť predtým ku kaderníčke). Vaše vystupovanie musí byť isté, ale aj dostatočne servilné. Stisk ruky, ku ktorým dochádza často, musí byť pevný. Vaším heslom je: MUSÍM ZAPOSOBIŤ!, a preto rozhovor po pozdrave zvyčajne začína pôsobením na ego politika, o tom ako vás zaujala jeho práca a že či nemôžete vy, ponížený služobník, mať zopár skromných poznámok (toto samozrejme nepoviete, len sa tak budete tváriť). Ak je politik náhodou v strese a veeeľmi sa ponáhľa, musíte jednoznačne navrhnúť stretnutie, a preto mať po ruke úžasné vizitky, ktoré si však, prosím, nedajte pripraviť vašemu bratovi na domácej tlačiarni, ale zainvestujte a choďte k profesionálom. Na vizitke okrem vášho mena a kontaktu musí byť nejaké dôležito vyzerajúce logo alebo vaša pozícia v zamestnaní napísaná v anglickom jazyku. Bacha však na gýčovosť, na to by ste politika nechytili.

Keď dôjde k rozhovoru alebo sa vám politika podarí zdržať na viac ako hodinu, musíte ho zároveň presvedčit aj o vašej hlbokej duševnej spriaznenosti s partajou, z ktorej on pochádza. Na to, aby ste to dosiahli, je návod v prvom pravidle. Jedna z tajných zbraní je, mu akože poskytnúť informácie o jeho protivníkovi alebo o protivníkoch z iných strán a určite ho sem-tam rozosmiať. Jednoducho povedané, dosiahnuť, aby sa z vás stali kamoššši:). Ak zvládnete túto časť bravúrne, cesta je otvorená a postupná infiltrácia je jasná. Večer určite zaspávať s pocitom: "Trpezlivosť ruže prináša".

Druhá cesta je, ak patríte k mladším ročníkom, cez mládežnícku organizáciu, ktorú má zaručene každá strana. Je to však cesta značne náročnejšia a dlhšia. Mladé ušká totiž majú veľmi ostré lakte. Tak ak sa chcete ešte predtým poriadne vycvičiť v úderoch pod pás, intrigách a slovných doťahovačkách, tak hor sa do toho.

Tretie pravidlo:

Hurá, už ste sa stali politikom! Ale ako byť politikom dostatočne dlhú dobu??? Treba prestúpiť na vyšší level: dostať sa do telky.

Toho sa netreba báť, ani to nie je také ťažké, lebo tam kde sa koncetrujú politici, tam sa koncetrujú aj novinári. Tí majú svoje očné a ušné radary všade. Tak v dostatočnej blízkosti ale i dostatočnej vzdialenosti treba s hrozitánsky dôležitým výrazom telefonovať s vašim brand new mobilom, "riešiť" veľké politické témy, o ktorých ste si o piatej ráno prečítali na internete a potom prejsť akože nevšímavým krokom okolo nich a niektorej roztomilej blonďavej novinárke sa s úškrnom toreadora pozdraviť.

Ak by toto nepomohlo, ďalším krokom je zastaviť okoloidúceho kolegu politika, pozdraviť ho a familiárnym spôsobom ho "odtiahnuť nabok" tak, aby novinári počuli, že sa idete baviť o tej téme, kvoli ktorej oni chudáci čakajú už 8 hodín pri bufetovej káve.

Štvrté pravidlo:

Prelúskali ste sa hľadím svetonázoru, získali ste si kamošov vo vami vybranej strane a zapôsobili ste na novinárov. Je načase zapôsobiť na plebs, pardon, voličov.

Pred vybehnutím medzi davy:

V prvom rade navštíviť zopár lekcií v pseudo/argumentácii ako aj nejaké psychologické cvičenia miestnej sekty.

V druhom rade, ale nie menej podstatom, začať si hľadať kamošššov:) aj z iných strán. To sa dosahuje trošku ťažšie, lebo hlavne pre nováčikov platí "kto nie je s nami, je proti nám". Najlepšie sa používajú bežne nepovolené zbrane. Ženy to majú trocha ľahšie. Zaklipkať očami, sladko sa usmiať na postaršieho kolegu a pochváliť najskôr jeho kravatu a potom sa nakloniť a poznamenať: "Pán kolega, aj keď sme síce z iných strán, tak váš prejav ku XY na mňa vážne zapôsobil. Dali ste nám do tela, ale prosím neprezraďte ma, že som vám to povedala." Alebo nejakú takú frázu. Muži by si preto za hľadanie kamoššša mali vybrať z druhej partaje ženské pohlavie a s vypnutou hruďou podržať dvere, pomôcť vycúvať z parkoviska a nezabudnúť ani na to, ako dobre vyzerá a najdôležitejšie je, s fatálnym zaujatím počúvať jej tri vety, keď prednáša správu z gestorského výboru. Potom sa ju poprípadne ako pani kolegyňu pokúsiť pozvať na kávu pod zámienkou prejednania sporného zákona, ktorý by ste mohli akože vy ovplyvniť, aby aj vlk bol sýty a ovca celá.

Ovplyvňovanie voličov je najjednoduchšie cez vopred nacvičené frázy s bodydaurdom za chrbtom (stačí, keď si najmete za pár drobákov vyhadzovača z miestnej krčmy). Rodinu zapojte do prípravy občerstvenia a nafukovania balónov. A nezabudnite sa ísť nafotiť na podpis karty, ale nieže pôjdete do tej rychlobúdky pri eskalátore. Pekne si siahnite do vrecka a navštívte aspoň miestny fotolab. Fotky z domácich osláv sa tiež neodporúčajú!!!

Vrchol vašej slávy príde, keď zožnete potlesk za váš bravúrny prejav, kde oblúkom cez minulosť prejdete k svetlým zajtrajškom, ktoré zabezpečíte vy, bez toho, aby ste niečo, okrem hlasov voličov, chceli.

Aby ste vedeli, čo do prejavu dať, treba absolvovať prehliadku troch miest: prísť preoblečený za robotníka do zariadenia štvrtej cennovej skupiny, niekoľkokrát sa previesť autobusom alebo električkou a objednať si kávu v TOP café bare, kde sa stretávajú "biznismeni". Po zrátaní si pre a proti sa buď možete rozhodnúť k akej vrste bude orientovaný váš prejav, čiže buď ku chudobe, strednej alebo miliónovej vrstve, alebo urobíte z vášho prejavu taký mišmaš, že sa v ňom nájdu úúúplne všetci ergo nikto.

Takže, milí budúci politici alebo političky, dúfam, že týchto pár skromných rád vám pomôže pri vašom budúcom povolaní.

Poznámka pre tých, ktorí nechcu byť politikmi:

Všetka tá irónia, ktorú som sa pokúsila vložiť do hore uvedených riadkov, bola čiastočná reflexia toho, ako to vyzerá u nás, ale i vôbec v iných krajinách. Je to ten problém, ktorý načrtol už Max Weber vo svoje knihe Politika ako povolanie. Odporúčam ju prečítať asi každému. Aj keď s niektorými myšlienkami v nej nesúhlasím, musím povedať, že práve môj návod na politiku ako povolanie je v kontexte tohto autora ten človek, ktorý "žije z politiky". Je smutné, že tých, čo "žijú pre politiku" je málo a ich počet sa zmenšuje. Na našej scéne však sú. Len sa treba trochu poobzerať a zároveň aj zistiť, ktorí sú tí, čo žijú z politiky, aby naše rozhodnutia neboli o tých kamuflovaných hrách, na ktoré sa pri svojich nedostatkoch necháme nachytať.

Zdravý rozum je dôležitejší ako plné brucho.

 

 

Skryť Zatvoriť reklamu