Pred pár rokmi som niekde čítala v krátkom sociologickom článku o každodennosti ako vraj o sociálnej (či sociologickej?) kategórii. Priznám sa, nepamätám si, kto to napísal a možno na tváry nejakého toho sociológa by bolo možné zbadať vedecký úškrn nad týmto mojím pokusom, čo to o tom napísať. Nuž, my ne-sociológovia, nevnímame každodennosť exaktne, ale skôr akosi bez pocitu definície.
Vzdať sa televíznych správ, internetových či printových novín v dnešnom tzv. informačnom svete, je asi prinajmenšom trúfalosť. A ja som sa tej trúfalosti dopustila. Už vyše dva mesiace nesledujem TV, nečítam noviny a keď sú v rádiu práve správy, priam s rozkošou hľadám vlnky, ktoré moje uši nebudú obťažovať situaciou (situačnosťou) či už na Slovensku alebo vo svete. Prinútim sa horko-ťažko počúvať predpoveď počasia. A nemám páru čo sa deje.
Blíži sa nový rok, ďalší rok. Čoskoro bude rok 2006 za nami a pred nami bude rok 2007. Vždy koncom roka ma chytá taká zvláštna nostalgia a sentimentalita. Snažím sa zrekapitulovať si čo bolo, čo mohlo byť a ako bolo, čo som urobila zle a čo dobre. Rekapitulácii sa asi nevyhne každý z nás a prídu sľuby a predsavzatia a nepochybne najzaujímavejšie budú tie verejné. Kráľ je mŕtvy (rok 2006), nech žije kráľ (rok 2007) ...
Skončili sa komunálne voľby. Nastáva čas uvedenia sa do poslaneckých lavíc, primátorských a starostovských stoličiek. To až taká zábava ako predvolebné kortešačky pre voličov nebude. Upadnú do streotypu až do ďalších volieb. Ale medzi povolebné zaujímavosti patria všehofundované názory analytikov, ktorých je u nás ako maku. Ktovie, čo táto skupinka vyparatí tentokrát ...
Autor (A) a čitateľ (Č). Dva protiklady?Kto na blogu zvíťazí? Tu je ich rozhovor ...
Na Slovensku sa mnohí vyhlasujú za konzervatívcov. Dokonca aj ja sama sa k nim radím. Ale v poslednej dobe váham, či chcem do klubu konzervatívcov patriť, alebo či vôbec chcem sa nejakým politickým spôsobom vymedziť. Potom, čo predvádzajú konzervatívne založené osoby na našej politickej scéne, alebo píšu poprední konzervatívny publicisti, tak uvažujem nad tým, či je chyba vo mne, v konzervativizme alebo či slovenský konzervativizmus nenapadla nejaká choroba. A možno je odpoveď úplne niekde inde.
Ako byť dobrým politikom v súčasnosti? Nuž, to je ťažká otázka, ale ak je odpoveď skrytá v personách na našej politickej scéne (alebo za ňou), tak sa dá vyvodiť zopár všeobecných pravidiel. No a potom, ako si ich osvojíte, hor sa do politického kotla!
Je to už vyše týždňa, čo sa dostalo Bielorusko medzi nás. Medzičasom sa stal denník SME mediálnym nositeľom myšlienky a informácií o situácii v Bielorusku a ukázal slovenskej verejnosti karikatúry, ktoré sú do veľkej miery exponentom slobodnej spoločnosti.
21. február 2006, Minsk – bieloruská KGB previedla masové zatýkanie mladých občianskych aktivistov: „Enira Bronitskaya, Nikolay Astreiko, Timofey Dranchuk, Aleksandr Shalaiko have not been released.“ Toto sú úvodné vety e-mailu, ktorý som dostala. V tomto e-maily ma poprosil môj bieloruský kamarát, tiež občiansky aktivista, aby som šírila informáciu o náraste represálií voči bieloruskej opozícii pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami. Prosí ma, aby sme vyjadrili SOLIDARITU...aby sa Bielorusko dostalo medzi nás....
Túto stredu som strávila v posteli s knihou a nie hocijakou. Konečne som si prečítala Orwella a jeho 1984. Tento ročník som do svojej mysle vliala jedným dúškom. Je to jedna z ďalších kníh, ktoré ma zasiahli, ale zároveň tak ako pre hlavného hrdinu Smitha, ktorý čítal Goldsteinovu knihu, nebola pre mňa nič nové. Jednoducho prostredie, dej aj postavy mi boli známe a takým zvláštnym spôsobom blízke. Ich utrpenie som prežívala o to viac.
V ideologickom svete politiky existujú rôzne smery myslenia a svetonázoru. Ideológia ako taká býva vysvetľovaná ako falošné vedomie na strane marxistov alebo ako ersatz religion - náhrada náboženstva na strane konzervatívnych mysliteľov. Nie je však čas rozoberať ideologiu ako takú...
V týchto týždňoch sa zdá, že naša krajina zažíva ručné časy. Študenti sú v uliciach. Vláda sa otriasa v základoch. Opozícia hromží. Médiá plné nadšenia pomáhajú víriť už aj tak dosť skalené vody. Niečo vyše rok pred voľbami je terčom paľby zo všetkých strán minister školstva SR Martin Fronc aj spolu s celým jeho rezortom.
