Vychádzajme z toho, že muža žena skutočne môžu byť kamaráti, napokon všetci máme aspoň jednéhokamaráta opačného pohlavia. Ako takéto kamarátstva vlastne vznikajú? Veď keď saspozná muž so ženou a stretnú sa niekde len vo dvojici, teda prejavujúk sebe isté sympatie, nemôže byť hneď jasné, že sa medzi nimi nikdy ničnestane.
Rozhodujúcim faktoromv ďalšom vývoji vzťahu medzi týmito dvoma ľuďmi je sexuálna príťažlivosť. V tomtobode sa však naša analýza začne vetviť. Nie je totiž jedno, či sa na tútoproblematiku pozeráme ako muž alebo ako žena. Všetci máme hlboko v nászakódovaný akýsi „rituál párenia“. Ak si to chceme zjednodušene, schematickypredstaviť, stačí sa pozrieť ako to vyzerá v ríši zvierat.
V období párenia vždyviacero samčekov bojuje medzi sebou o priazeň nejakej samičky. Jednoduchoich priťahuje a oni musia nejakým spôsobom prejaviť záujem, proste urobiť„prvý krok“. Je úplne jedno, čo všetko samček predvedie alebo dokáže, pretožev konečnom dôsledku je to vždy na samičke, či jej je samček sympatickýa teda či dôjde k samotnému aktu párenia alebo nie. Medzi ľuďmi je tov princípe to isté, len okolo toho robíme strašné divadlo. Dalo by sapovedať, že muži to majú v tejto situácii o niečo málo ľahšie, ak vezmemedo úvahy, že muž je ten, kto robí „prvý krok“. Muž teda môže urobiťrozhodnutie, či sa daný vzťah bude uberať kamarátskym smerom alebo partnerským.Ja viem, počujem to až sem, sme ľudia a nie zvieratá, žijeme v 21.storočí a dnešné ženy sú emancipované, iniciatívne a dostatočneodvážne na to, aby boli schopné urobiť „prvý krok“ aj samé. Podľa mojichživotných skúseností je to však skôr výnimka než pravidlo.
Možno je to dané aj tým ako, kedya za akých okolností sa v nás začína prejavovať náklonnosť alebo city vočitomu druhému. Ono to totiž pri mužoch funguje trošku inak ako pri ženách. Totomôžete pokladať skôr za môj subjektívny názor, prípadne sa k tomu môžetevyjadriť v diskusii. Podľa mňa to funguje nasledovne. Muži vedia vždy priprvom stretnutí, pri prvom vzájomnom rozhovore rozhodnúť, či by daná žena mohlabyť ich partnerkou, či by ju dokázali milovať alebo nie. Na tomto ich prvotnomrozhodnutí sa už spravidla nikdy nič nemení. Samozrejme, že robia kompromisy,vyspať by sa dokázali poniektorí snáď s každou, ale čí k danej ženebudú cítiť lásku, to sa rozhodne pri prvom stretnutí. Tak páni, proste si topriznajme, sme všetci obyčajná povrchná, živočíšnymi pudmi riadená divá zver,ktorá hladí skôr na zovňajšok ako na ktorékoľvek iné hodnoty. Na druhej stranežena keď spozná muža, veľakrát by sa jej prvotný dojem dal opísať asi takto:„Neschopný, nepríťažlivý, namyslený, arogantný sebec, ale dá sa s nímpokecať...“. Postupom času, keď už muž upustí z toho neustálehopredvádzania sa, žena zistí aký naozaj je, spozná ho, zrazu v ňom vidítoho malého chlapca, ktorý sa snaží za každú cenu nasledovať svoje snya o ktorom vie, že ju chce a že by pre ňu zniesol aj modréz neba. A vtedy sa žena zaľúbi.
Už som unavený z toľkéhopísania, a tuším som dosť odbočil. Na to sa u mňa pripravte, zvyknemčasto dosť silne odbočiť o témy, ale hovorím (píšem) vždy k vecia nakoniec sa určite dopracujem k pointe. Takže pokračovanienabudúce...
