Prečo?: https://blog.sme.sk/nemravapavlikova/sukromne/rozhodnute-schudnem-zasa
Rozhodla som sa cvičiť podľa knihy Telo ako posilňovňa – 90 dňová výzva pre ženy (Mark Lauren a Joshua Clark). Podľa Marka Laurena som už pár krát cvičila- vždy so super výsledkom. Takže verím tomu, čo prezentuje. Ide o cvičenie s váhou vlastného tela. Každý jeden cvik precvičuje oveľa viac svalov, ako stroje vo fitkách zamerané len na určitú partiu. A pri každom jednom cviku je možné dosiahnuť svoje maximum.
Prvý mesiac budem cvičiť 3x za týždeň. Najprv 16 minút, ak sa dostanem na vyššiu úroveň tak 20, resp. 24 minút. Minimum času pre maximálne výsledky. Ďalšie dva mesiace budem cvičiť 4x za týždeň. Úroveň cvičenia si stanovím podľa hodnotiaceho cvičenia EVAL, ktoré sa bude pravidelne opakovať. Ak sa dostanem na vyššiu úroveň, okrem dĺžky cvičenia sa zmení aj obtiažnosť.
Stravu si budem pripravovať podľa knihy Palivo pre telo (Mark Lauren a Maggie Greenwoodová – Robinsonová). V knihe je stravovací plán na 6 týždňov. 3 týždne je strava "normálna". Zdravá, ale inak žiadna diéta. Ďalšie 2 týždne sú mierne obmedzené sacharidy. Posledný týždeň sú sacharidy maximálne obmedzené. Tento princíp sa dá uplatňovať stále dokola. Dôležité je, že každý deň budem mať 5 jedál, bohatých na bielkoviny. Viem, že nepôjdem na 100% podľa týchto receptov, ale skúsim sa im priblížiť.
1.deň
Som K.O. Nechce sa mi už ani písať.
Jedlo na dnes som si nachystala včera večer. Trvalo mi to asi 2 hodiny. Dosť chaotické 2 hodiny. Snáď sa do toho lepšie dostanem. Ale stálo to za to. Je to úplne super mať nachystané krabičky a nerozmýšľať nad tým. Nezjedla som nič, čo nebolo v jedálničku a som na seba hrdá. Prekvapivo to nebolo až tak ťažké.
Ale inak som bola celý deň dosť rozbitá. Spala som 5 hodín a aj to prerušovane, kvôli naším deťom (Čokinko a Trblietka).
Cvičila som o ôsmej večer. Takýto čas mi nevyhovuje, ale inak sa nedalo. Mala som odcvičiť hodnotiace cvičenie EVAL, podľa ktorého si zvolím obtiažnosť na celý týždeň. Myslela som, že to bude ľahkých 16 minút. Hm... dlho som tak nenadávala. Spotila som sa ako kôň. Nevládala som (samozrejme, že ostávam na najnižšej úrovni). Mala som pocit, že sa mi rozpadne celé brucho. Asi nie je až tak jednoduché, vrátiť po pôrode telo do predošlého stavu...
Moja počiatočná váha: 78,40 kg.
2.deň
Musím si zvyknúť nakladať malému Čokinkovi menšie porcie. Vôbec som si doteraz neuvedomila, koľko veľa vecí po ňom dojedám.
3.deň
Mám krízu. Zdá sa mi, že to bude nekonečné a pritom mi váha vôbec nepôjde dolu.
5.deň
Dovolila som si raz za týždeň jednu riadnu, nezdravú odmenu. Po dôkladnom zvážení som sa rozhodla pre cheesecake. A nestálo to za to. Výčitky som mala už skôr, ako som ho zjedla. A po zjedení okrem výčitiek prišiel aj pocit neuspokojenia . Nie, cheesecake nebol to, čo by zasítilo moju chuť na sladké. Horšie je, že neviem prísť na to, na čo mám vlastne chuť...
7.deň
Celý deň sa obzerám v zrkadle a nahováram si, že už je vidno, že som schudla. A pritom sa bojím zajtrajšieho rána (rozhodla som sa vážiť vždy len raz za týždeň). Môj plán bol 0,5 kg za týždeň, ale viem, že prvé kilá idú ľahšie ako posledné, takže dúfam, že to bude aspoň to kilo...
8. deň
76,6 kg. Teším sa:) 1,8 išlo dolu. Viem, že už to pôjde len ťažšie a ťažšie, ale možno to nakoniec predsa len dám...
Po prvom cvičení som mala svalovicu asi všade. Dnes už žiadnu nemám. Okrem toho som dnes opäť cvičila hodnotiace cvičenie EVAL a moje výsledky boli lepšie. Posúvam sa na II. úroveň. Síce sa toho aj desím (cvičenie bude ťažšie a bude trvať o pár minút dlhšie), ale zároveň sa teším. Je neskutočné, že už po týždni (3x16 minút cvičenia), sa moje telo dokázalo zlepšiť.
10.deň
20:30 –malý Čokinko konečne zaspal. Ledva stojím na nohách. Ešte ma čaká pripraviť jedlo na zajtra a cvičenie. Nedávam to. S jedlom mi pomáha manžel. Cvičenie odkladám na zajtra. Viem, že nech sa deje hocičo, tak zajtra musím. Nesmiem vynechať ani jedno.
Keď chce človek ísť za svojím cieľom, niekedy musí prehodnotiť svoje priority. Ja sa celý deň venujem deťom, nemám čas vydýchnuť si. Čas pre ,,seba,, mám zvyčajne na obed. Asi 10 minút. Inak idem nonstop. Veľmi sa teším, kedy už budú mať obaja rovnaký režim, aby som mala aspoň hodinu a pol počas ich obedného spánku. Až teraz zisťujem, koľko vecí by sa dalo stihnúť za hodinu a pol. Pri mojom dennodennom kolotoči nemám čas na veci, ktoré boli pre mňa kedysi bežné. A keď do toho chcem zaradiť cvičenie a prípravu zdravej stravy, musím zasa niečo iné vynechať. A tak je to u nás ako po výbuchu. V kuchyni sa nedá ani pohnúť, všade špinavé riady. Ani tá umývačka sa sama nevie naložiť.
11.deň
Odcvičené. Ale keby mi s tým nepomôže manžel (hneď po príchode z práce mi prikázal cvičiť a staral sa o deti), asi by som to zasa zabalila. Veľmi ma bolel chrbát a bolo mi zle (mám svoje dni...). Ale teraz sa cítim ako terminátor. Nemôže ma nič zastaviť!
A ešte som si hovorila, že to cvičenie fakt stálo za to, keď som o pol piatej bola hladná ako vlk... až neskôr som zistila, že som zabudla zjesť olovrant. Tak som ho doslova zožrala o deviatej večer (čo asi tiež nebola veľmi výhra).
12.deň
Nechcem, aby to vyznelo nevďačne. Som neskutočné vďačná, že máme dve úžasné, zdravé deti. Ľúbim ich najviac a nemenila by som. Ale to ešte neznamená, že mi nechýba čas pre seba. Pre moje záujmy. Nikto mi nikdy nepovedal, že po pôrode získam status matky a stratím svoj vlastný život. Väčšina ľudí to berie automaticky: „Buď šťastná, že si matka. Tým to končí. Nič viac nepotrebuješ.“
Ja potrebujem. Prekvapivo, mám aj svoje sny, ktoré nesúvisia s deťmi. A verím, že nie som jediná. Je nás veľa. Veľa matiek, ktoré majú svoje sny. Niektoré sa ich vzdajú, alebo ich odkladajú, kým bude dieťa väčšie, kým pôjde do školy, kým pôjde na vysokú, kým nikdy... Niektoré sa svojich snov nevzdajú. Ale plniť si ich je sakra ťažké.
Som vďačná, že mám deti. Som vďačná, že mám okolo seba ľudí, ktorí mi pomáhajú...
Prvé tri týždne môjho stravovania určite nie sú o hladovaní. Sú to celkom fajn jedlá
15.deň
76,15 kg. Necelého pol kila za týždeň. Takto som to pôvodne mala naplánované, ale teraz sa mi to zdá veľmi málo. Prečo prvý týždeň bol taký super a teraz toto? Myslím, že jedlo mám nastavené dobre. Manžel schudol 2 kilá, takže prečo ja nie? Nie, nejedla som potajme! Práveže mám úplne čisté svedomie. Jediné, čo bolo mimo, boli palacinky, ktoré som si dala ako týždňovú odmenu. Takže buď je problém to, že moje telo sa nemá kedy regenerovať (spávam 5, max 6 hodín a nie v kuse, vstávam kvôli Trblietke a sem tak kvôli Čokinkovi), alebo je problém to, že som začala brať antikoncepciu (áno, už teraz máme o dve deti viac, ako zvládam. Tretie by ma zložilo). Tak uvidím, čo bude ďalej...
16.deň
Už ste zažili to, že po cvičení máte tak vysilené ruky, že si nedokážete umyť vlasy? Presne tento pocit slabosti mi dáva pocit sily. Že všetko dokážem dotiahnuť až do cieľa.
18.deň
Je to sakra ťažké. Tréning je náročný- fyzicky ťažký. A to, že nemám zaručený výsledok, je pre mňa ťažké psychicky.
Náš malý Čokinko mal dnes štrúdlu. Celý deň som asi nerozmýšľala nad ničím iným, len nad ňou. Nedala som si. Ale ešte stále nad ňou rozmýšľam.
20.deň
Dnes som nešla na 100%. Ráno som si dala svoju týždennú sladkú odmenu (3bitku). To som ešte nevedela, že po obede donesie dedko plnú kopu voňavých čerstvých koláčov. Tak som si jeden dala. Taký riadne veľký. Aby sa to pojedlo. Cvičila som o siedmej večer. Nešla som naplno. Cvičila som, keď manžel uspával malého Čokinka a ja som sa bála, že budem hlučná a bude to vadiť. Takže síce som sa spotila, ale nebolo to moje maximum.
21. deň
Mám výčitky za včerajšok. A bojím sa zajtrajška. Ráno sa idem znova po týždni odvážiť. Netuším, aká váha sa ukáže. Na jednej strane sa cítim chudšia, na strane druhej mám pocit, že to tak ľahko nepôjde.
22.deň
75,10 kg. Takže tento týždeň kilo dolu, celkovo viac ako 3 kilá. Som rada. Pôvodne som si povedala, že budem spokojná za pol kila týždenne. Najlepšie na tom ale je, že sa cítim lepšie. Uvedomila som si, že už necítim zozadu na chrbte tie faldy, keď kráčam. Každú chvíľu si obzerám v zrkadle svoje brucho. Pred tehotenstvami som nikdy také obrovitánske brucho nemala. Napriek tomu mám pocit, že som chudá. Teším sa, že to ide a dúfam, že to dotiahnem až tam, kam chcem.
23.deň
Jedným piliérom úspešného chudnutia je regenerácia, oddych, spánok. Dnes som spala 5 hodín, (prerušovane-pol hodina, kŕmenie Trblietky, tri hodiny, kŕmenie Trblietky, hodina, pauza lebo Trblietka má žúrku, pol hodina). Podobne, ako celý posledný mesiac. Neviem, ako dlho sa to takto dá ťahať. Nateraz dúfam, že to neovplyvní moje výsledky v cvičení a chudnutí. Možno sa to čoskoro zmení (deťom sa spánok môže zmeniť zo dňa na deň) a ja sa konečne poriadne vyspím. A možno to bude ešte horšie a ja budem spomínať na tieto zlaté časy...
25.deň
Som rada, že mi manžel aj rodičia pomáhajú. Je dosť kruté cvičiť o deviatej večer, keď deti zaspia (vtedy už ledva stojím na nohách +neodporúča sa cvičiť „chvíľu“ pred spaním+ asi nie je vhodné dopĺňať potréningové proteíny o desiatej večer). Takže je veľmi fajn, keď napríklad moji rodičia postrážia cez deň deti a ja si môžem rýchlo zacvičiť.
Dnešné cvičenie nieslo názov TYRAN. Myslím, že viac k tomu dodávať nemusím.
26. deň
Mám krízu. Akosi mi to celé nedáva zmysel. Prečo by som mala chudnúť? Teraz budem na sebe makať, zhodím xy kíl a keď dosiahnem cieľ, tak zasa začnem priberať. Ja to tak proste mám. Buď chudnem, alebo priberám. Neviem si váhu stabilne udržať.
Dnes som prvý krát cítila naozaj že hlad. Nie, neškvŕkalo mi v bruchu, ale celý deň som bola bez energie. S našim malým som sa po obede „plavila na lodi“ a pritom som zaspala. Dúfam, že si to nevšimol...
Prvé tri týždne stravovania pre mňa neboli až taký problém. Áno, mala som chuť na všeličo. Ale bola som odhodlaná, takže som sa nad tým až tak veľmi nezamýšľala. Štvrtý týždeň je s obmedzením sacharidov. A to už cítim. A tak som sa rozhodla zmeniť si dnešnú večeru. Namiesto ryby so šalátom som si dala hermelín s celozrnnými cestovinami. A večer po cvičení som si dala tohtotýždňovú odmenu – čokoládový pudingový jogurt. Hej, nemusela som ho jesť o ôsmej večer. A hej, nemusela som ho zajesť ešte aj 3bit-kou...
27. deň
Moja kríza pokračuje. Síce nežeriem večer sladké, ale plačem. Plačem kvôli iným veciam, nie kvôli chudnutiu. Ale určite mi k tomuto stavu dopomohlo to, že celý týždeň bojujem s jedlom. Už mám chuť aj na zemiak, ktorý bežne neznášam.
29. deň
74,25. Tento týždeň necelé kilo dolu. Celkovo cez 4 za mesiac. Ak by to takto išlo ďalej, budem rada.
Odo dnes už nebudem cvičiť 3x za týždeň, ale 4x. Okrem toho, pri hodnotiacom cvičení EVAL som dnes zvládla všetko pre to, aby som postúpila na tretiu úroveň. Je to super, že sa zlepšujem. Zároveň je to aj problém. Vyššia úroveň znamená ťažšie cviky a pár minút cvičenia navyše. Takže je to celkom pekný masaker. Možno si dám ťažšie cviky, ale dĺžku cvičenia si týždeň dva nechám tak, ako som mala doteraz. Uvidím...
Dnes som cvičila až večer. Bola som hotová. Už pár dní sa cítim veľmi vyčerpane. Neviem, či som chorá, alebo je to iba dôsledok zníženia sacharidov v strave, ale hneď ako dám horizontálnu polohu – spím. Môžu okolo mňa búchať aj delá.
30. deň
Keď mám spätne zhodnotiť tento mesiac, tak áno- k svojmu cieľu (-18 kíl) sa pomaličky približujem. Ale inak to bolo ako na hojdačke. Raz dolu, raz hore. Moja hlava má proste čo robiť, aby spracovala všetky tie emócie, ktoré sa na mňa valia (áno, jasne, typická žena....). Nevadí. Bude to ešte ťažšie. A aj keby som plakala každý večer, nemám v pláne to vzdať.
Výsledok:
