
Prvá vec, ktorú hneď každý spozoruje, je veľkosť bytov. Tým nemyslím iba výšku (ktorá je pochopiteľne menšia, než u nás), ale hlavne menšiu rozlohu bytov. Počínajúc internátnou izbou, kde posteľ zaberá polovicu izby, až po byty pre slobodných s rozlohou 16 metrov štvorcových. To samozrejme platí len pre lacné byty, aj v Japonsku sa dá priplatiť si za "palác".
Pri vchode do japonského bytu je hneď za dverami priestor, kde sa nechávajú topánky. Kedysi bol hlinený, dnes je z betónu a nazýva sa doma. Samotná dlážka bytu býva o cca 5 cm vyššie, než doma. Obyčajne je drevená a v luxusnejších bytoch v nej býva zabudované kúrenie. Ostatní používajú elektrické, alebo kerozínové ohrievače. Obytné izby majú dlážku tvorenú tatami. Sú to žinienky o rozmeroch cca 1x2 m a sú veľmi príjemné na dotyk. Veľkosť izieb sa jednoducho udáva v počte tatami.
Izby vybavené v japonskom štýle obsahujú nízky nábytok (stôl má výšku približne 30 cm) a namiesto postele futon. Je to matrac, ktorý sa dá cez deň zložiť a dať do skrine. V Japonsku sú veľmi používané posuvné dvere, či už na skriniach, alebo aj ako prechodové dvere medzi izbami, alebo na balkón. Vstavané skrine bývajú štandardným vybavením, pretože šetria miesto.
Šetrenie miestom sa ale určite najviac prejavuje na kúpelniach a kuchyniach. Ak ide o naozaj malý byt, býva WC a kúpelňa spojená a výsledná rozloha nepresahuje 4 metre štvorcové. Pri takýchto bytoch bývajú používané prefabrikované plastové kúpelne, ktoré sú osadené keramickým umývadlom a WC. Aj keď majú Japonci malé kúpelne, nájdu v nich miesto na hlbokú (aspoň 70 cm) vaňu - ofuro. Po napustení horúcou vodou je to v zime veľmi príjemný kúpeľ. Čo sa týka kuchyne, nebýva výnimkou, že je to prvá izba, v ktorej sa ocitnete hneď po otvorení vchodových dverí.
Stavbu domov som už spomenul v článku o zemetrasení. Podľa predpisov by domy mali byť konštruované tak, aby odolali zemetraseniu až do sily 7-meho stupňa Richterovej stupnice. Preto drevené domy obsahujú veľké množstvo drevených nosníkov a steny sú tvorené len ľahkým materiálom podobným drevo-cemento-trieske. Veľa bytov v takýchto domoch býva označených ako letné, pretože v zime sa kvôli chýbajúcej tepelnej izolácii vykurujú len veľmi ťažko. Betónové domy bývajú naopak veľmi masívne, steny bývajú veľmi hrubé a výsledný pôdorys býva často zalomený (napríklad do tvaru písmen L, T, U, O). Najdrahšie domy bývajú odpružené, v nich sú účinky zemetrasenia cítiť najmenej a zároveň sú najbezpečnejšie.
Štátne budovy sú väčšinou postavené najbezpečnejšie, pri ich stavbe sa na ničom nešetrí. Súkromníci častokrát šetria kde sa dá a aj preto je ešte aj dnes veľký počet japonských domov z dreva.