Aj keď sa krajina momentálne nachádza v ekonomickej recesii, ešte stále sú Japonci na hony vzdialení od priemerného života, ako si ho predstavujeme my. Priemerné príjmy obyvateľstva veľmi závisia na pohlaví a veku. Napríklad priemerná ročná mzda dievčat do 24 rokov je iba 2,5 milióna jenov (cca 675 tisíc korún), kdežto muži vo veku 40 rokov majú priemerné platy nad 6 miliónov jenov ročne (viac než 1,6 milióna korún). Celkovo, priemerná mzda sa pohybuje okolo milióna korún ročne. (Zdroj)
Ceny potravín sú vysoké, aj keď veľmi záleží na druhu. U nás nie je zvykom, aby jedno jablko alebo pár zemiakov stálo 50 korún. Na druhú stranu, ak človek nerozhadzuje, dokáže sa vystravovať za 25 až 50 tisíc jenov na mesiac (tj. približne do 13 tisíc korún mesačne). Bývanie v Tokiu je enormne drahé, ale v menších mestách vás prenájom dvojizbového bytu aj s vodou, plynom a energiou stojí každý mesiac okolo 60-100 tisíc jenov (okolo 25 tisíc korún). Pri priemernom plate vyše 300 tisíc jenov mesačne to nie je vôbec veľa.
Ceny ojazdených áut sú oveľa nižšie, než napríklad u nás. Cca za 50 tisíc korún zoženiete v Tsukube veľmi slušný sedan s klimatizáciou a najazdenými menej než 100 tisíc km. Na ojazdených autách býva nezanedbateľnou položkou kontrola STK, tzv. Shaken - obnovuje sa každé dva roky a jeho cena sa môže vyšplhať až na 60 tisíc korún. Napriek tomu drvivá väčšina japonských domácností je motorizovaná, častokrát viac než jedným vozidlom. Ďalšie nemalé položky platia japonskí motoristi za poistenie, obvykle to býva asi 2000 korún mesačne. Zaujímavou kapitolou je, že väčšinou si okrem bytu musíte prenajať aj miesto na parkovanie - inak vám dopravný inšpektorát nevystaví list vlastníctva.
Cestovanie po Japonsku je drahé, ale iba pre nás. Ceny vnútroštátnych leteniek sú porovnateľné s cenami lístkov na šinkanzen a pohybujú sa v cenách do 10 tisíc korún aj pre najdlhšie trasy. Navyše existuje nepreberné množstvo akciových lístkov, takže cestovať sa dá aj relatívne lacno. Autobusy stoja trochu menej, nástupná sadzba u taxíkov býva okolo 600 jenov. Služby obecne sú v Japonsku asi najdrahšou vecou - pivo v bare stojí minimálne 400 jenov a za ostrihanie zaplatíte 500 korún (navyše skončíte s účesom a lá Armáda SR).
Čo je teda v Japonsku naozaj lacné? Napríklad ceny fototechniky sa podobajú tým v USA a japonský trh často obsahuje špeciality, ktoré sa vo svete objavia až neskôr. Taktiež je veľké množstvo elektroniky, ktoré mimo Japonska nekúpite. Počítače, audio a video technika - to všetko sú komodity, ktoré v Japonsku kúpite lacnejšie. A dokonca iba s päťpercentnou DPH. Značku Shimano pozná určite každý - bicykle tu sú tiež lacným tovarom.
Neustále klesajúci kurz jenu (ktorý je fixovaný na dolár) zlacňuje túto krajinu aj pre turistov. Mnoho ľudí (napríklad z Austrálie, ale aj Európy) prichádza do Japonska za vidinou vyšších platov a rýchleho zbohatnutia. Niektorí pri tom bohužiaľ zabúdajú na to, že Japonsko im ponúka oveľa viac, než pár chechtákov navyše.
100 JPY = 27 SKK