|
Prvá vec, ktorá ma zarazila, bola veľkosť Roppongi - očakával som totiž čosi porovnateľné s pražským Žižkovom. O čo je však Roppongi menšie, o to je koncentrovanejšie. V každom dome je aspoň jeden bar, ale vo väčšine je počet barov aspoň trojnásobný.
Našu prehliadku sme začali v Hard Rock Café. Hudba OK, obsluha a prostredie nám ale nesadli. Kto mohol tušiť, že Hard Rock Café je rodinná reštaurácia pre američanov v Tokiu? Pivo stojí v Roppongi všade približne rovnako - 800 Jenov za 330 ml fľašku, takže rovnakú sumu sme zanechali aj v Hard Rock Café.
Presunuli sme sa do podniku zvaného Gas Panic. Je pomerne známy, obsluha výborná a keďže sme prišli ešte celkom zavčasu vychytali sme aj Happy Hour (do 21.30 sú všetky drinky za 400 Jenov). Hudba síce nebola presne podľa nášho gusta, ale černošská muzika nám na druhej strane ani nevadila. Obsluhujúce Japonky toho nemali zatiaľ veľa na práci, tak sa s nimi dalo celkom príjemne pokecať. Napriek tomu sme sa rozhodli nezostať a otestovať niečo ďalšie.
|
Noc bola pomerne chladná, takže na ulici nepostávali žiadne sporo odeté dámy. Pred podnikmi s podobnými službami sa bavili černosi a lákali okoloidúcich. Jedného sme sa spýtali na cenu a služby. Vstupné 5000 jenov, drinky zdarma, dievčatá z Ruska, Rumunska, Filipín a Austrálie. Nemal som chuť pýtať sa ho na Slovenky a ďalšie Európanky, aj keď je známe, že Roppongi sa nimi len tak hemží. Ohľadom služieb bol nekonkrétny - takže pravdepodobne by sme tam nechali oveľa viac s ktovie akými výsledkami ...
Keďže niektorí z nás zabudli v Gas Panic použiť toalety, navštívili sme najväčšiu celosvetovú sieť WC, McDonalds. Posilnili sme sa jablkovým koláčom a whisky z vlastných zásob a vyrazili sme späť do ulíc. Po krátkej chvíli sme zakotvili v bare Geronimo.
Geronimo je maličký bar, na prvý pohľad snáď iba ako 2 internátne izby. Podarilo sa nám však ukoristiť miesta na sedenie, objednali si pivo a čakali, čo sa bude diať. Hudba spĺňala naše predpoklady (poprockový mainstream - od 80.-tych rokov až po dnešok). Zanedlho sa nám prihovorila prísediaca Austrálčanka. Bola to matematička zo Sydney, robila pre poisťovaciu agentúru v Shinjuku. Bola v Japonsku už takmer pol roka a bolo vidieť, že sa už teší domov.
|
Keď odišla, uvolnili sa ďalšie miesta a prisadli si tri Japonky. Po tom, čo ma poliali drinkom, mi barman dal rovnaký drink na účet podniku a my sme sa zase mali s kým baviť. V tak malom bare ako Geronimo sa čas od času stane, že niekto sa rozhodne zaplatiť rundu celému lokálu - nás to postretlo dvakrát. Keď sme sa už s Japonkami dohodli, že sa presunieme do Karaoke baru, jednej z nich zazvonil telefón a bolo po plánoch.
Barman bol sympaťák, tak keď videl ako nás "nechali", dal nám pivo na účet podniku. Medzitým sme sa zoznámili s ďalšou Austrálčankou - barovou tanečnicou. Bola dosť podráždená, ale limitovane sa s ňou komunikovať dalo. Bola uprostred smeny, takže zakrátko sa musela vrátiť do práce. Bar už bol v týchto chvíľach úplne plný, aspoň polovica návštevníkov stála.
Aby som to skrátil, do rána sme spoznali ešte plno ďalších ľudí. Od barových tanečníc, cez profesionálne spoločnice až po (údajné) zamestnankyne ambasád. Nadránom do barov prichádzalo viac a viac dievčat, ktoré mali po šichtách, boli unavené, ale museli počkať na prvé metro. Prekvapujúce bolo, že drvivá väčšina z nich poznala Slovensko a nemalá časť dokonca navštívila Bratislavu.
O šiestej bar zavrel, intenzívne svitalo. Metro bolo plné mladých ľudí a cestu autobusom sme celú prespali. Ak ste teda v Tokiu a neviete, čo s načatým večerom, Roppongi je možno správna voľba. Ponúka totiž najširšie spektrum nočnej zábavy - od barov, cez tanečné podniky až po nočné kluby. A všetko po anglicky.
