Dnes sa ale skúsime pozrieť aj na jeho svetlejšiu stránku. Jednak ma nebaví písať len negatívne veci a jednak by som klamal, keby som tvrdil, že sa mi tam nič nepáčilo. Väčšinu veselých príhod zo Šanghaja beriem kladne a musím uznať, že mesto má rozhodne svoje čaro.
|
Čínska televízia je pre našinca riadnym šokom. Tým nemyslím len šialene krikľavé farby v každom programe, na tieto veci je človek žijúci v Ázii už akosi pripravený. Keďže Čína má aj programy s anglickým vysielaním, neboli sme odkázaní iba na kung-fu filmy a športové prenosy. Plynulou a veľmi peknou angličtinou sa však na nás valili správy o poslednej úspešnej x-ročnici, o svetlých zajtrajškoch a výsledkoch posledného zjazdu strany. Dokonalý stroj časopriestoru. Keďže melamín bol v tom čase naozaj hitom, správy o vypátraní všetkých zdrojov a potrestaní všetkých vinníkov boli taktiež opakované vytrvalo a upokojujúco. Na medzinárodnej scéne bol trend opačný - svetové periodiká prichádzali každý deň s novými zdrojmi. Celé vysielanie bolo popretkávané veľmi vkusnou a nevtieravou reklamou na prírodné a historické pamiatky Číny - natĺkli nám do hlavy, že sa musíme ísť pozrieť na akúsi vodnú dedinu západne od Šanghaja. Tak sme šli...
|
Výlet do Zhouzhuang, ako sa vodné mestečko volalo, sme po logistickej stránke zabezpečili diaľkovým autobusom. Šofér, ktorý zrejme vo voľnom čase jazdil rallye, nám predstavoval to najlepšie zo svojho umenia. Autobus už nebol najnovší, ale to mu neprekážalo, aby odstavným pruhom diaľnice s rukou na klaksóne nevyhral preteky s časom (a ostatnými účastníkmi cestného chaosu). Napriek opravám na ceste, ktorá v striedajúcich sa úsekoch nemala vrchný asfaltový koberec, sme dosiahli priemernú rýchlosť, ktorá bola určite nadpriemerná. Odniesli si to hlavne tlmiče a zuby.
Samotné Zhouzhuang bolo dokonalou ukážkou megalomanského plánovania čínskej vlády, ktoré nerešpektovalo limitovanú turistickú atraktivitu mesta. Popri starom mestečku bol postavený obrovský komplex domov v staronovom štýle, čosi ako atrapy tradičných čínskych budov. Tie mali zrejme slúžiť ako hotelíky, turistické centrá, obchody so suvenírmi a ďalšími prepotrebnými vecami. Niekoľko desiatok domov zívalo úplnou prázdnotou a chátralo. Namiesto príjemného miesta šlo skôr o smutné svedectvo. Ku komplexu patrili aj pomerne pekné verejné WC, s drahou japonskou keramikou, ktorým však chýbal návod na obsluhu. Len tak sa dá vysvetliť, že niektorí ľudia nedokázali rozlíšiť pisoár od záchodovej misy. Samotné drevené "Benátky" nesklamali, mesto ponúklo napriek mrholeniu príjemnú prechádzku a vcelku zaujímavé pohľady i atmosféru.
|
Čína je už tradične známa svojím nekompromisným postojom k porušovaniu akýchkoľvek autorských práv. To nás vyslovene donútilo každý večer zájsť do obchodu s hudbou a filmami a nakupovať. Ceny boli vskutku príjemné, 30 korún za najnovšie originálne dvojcédéčko Coldplay - no nekúpte to! Originálny bol už len samotný obal - poctivá drevotrieska, žiadny plastový šmejd. Vylučoval síce pomerne silný odór po nejakom chemickom svinstve, ale 30 korún! Samotné CD bolo tiež originálne, pretože z cédéčka sa na mňa dívali chalani z Oasis. Našťastie, zvuk sa zhodoval s potlačou na obale, takže nešlo o žiaden amaterizmus. Neskôr sme už do obchodu chodievali len za zábavou - najtragickejší omyl, ktorý sme zachytili, bol popis k filmu s tematikou 2.sv. vojny, ktorý sa zamenil s akýmsi erotickým filmom.
|
Celkovo nakupovanie v Šanghaji má svoje čaro. Naše nákupy v supermarketoch sa zameriavali na spôsobenie si čo najmenších poškodení zdravia. Mliečne výrobky boli na blackliste automaticky. Podozrivo vyzerajúce mäsové výrobky takisto. Keďže k mliečnym výrobkom patrili aj sladkosti, ostávalo na výber ovocie a zelenina. Pri tých si však tiež človek musel dávať pozor - kvalita vody v Šanghaji nie je najlepšia, preto sme k umývaniu potravín aj k vareniu používali balenú vodu. Vrcholom zážitkov zo supermarketu bol ale pohľad na otca s dieťaťom, ktoré držal nad odpadkovým košom a vykonávalo tam svoju zrejme neodkladnú potrebu. To všetko hneď vedľa ryže a čerstvých rýb. Verejné WC pritom boli hneď za pokladnicami.
Záver rozprávania sa bude zhodovať s koncom môjho pobytu. V poslednú noc som zrejme z nejakej stravy dostal vysoké teploty a jej väčšiu časť som strávil prikovaný k záchodu. Nad ránom sa mi stav zlepšil a tak som našťastie let nazad prežil v relatívnej pohode. Nikdy v živote som tak rád neprichádzal do Tsukuby. Od tej doby som ju začal nazývať tretím domovom.
