Prvým a veľkým rozdielom je predovšetkým cena. Tá sa začína na približne 1500 jenoch (čosi vyše 450 korún) a pohybuje sa až do výšky niekoľkých tisíc jenov za jedno ostrihanie. V salónoch pracujú ako muži, tak aj ženy, rovnako ako u nás. Aj o piatej, keď som prišiel, bolo kaderníctvo poloprázdne - ďalší chlapík so schnúcou hlavou. Po usadení nasledovala kúpeľ hlavy. Spomenul som si na doby dávno minulé, keď ma ešte umývala mama. Umývanie bolo precízne, uši a tvár nevynímajúc. Dokonca ešte aj utieranie tváre a všetkých záhybov bolo rovnaké ako pred dvadsiatimi rokmi doma.
Ako ďalší bod programu som dostal do rúk katalóg účesov a mal som si vybrať svoj budúci strih. Neľahká úloha, navyše keď na vás z papiera hľadí asi päťdesiat japoncov. Rozhodol som sa teda zariskovať a naznačil pani kaderníčke, že jej dôverujem a ponechám výber na ňu. Zrejme to nie je veľmi častý prípad, pretože to rozprúdilo v kaderníctve rušnú diskusiu a smiech. Táto dobrá nálada nás neopustila až do konca.
Ostrihaný som bol prekvapivo rýchlo a to aj bez použitia strojčeka na strihanie. S nožnicami to japonské kaderníčky vedia... Keď som bol dostrihaný, do obchodu vošiel ďalší zákazník, takže som ostal chvíľu bez povšimnutia. Mal som pohnútky vstať a ísť platiť, ale už trochu poznám Japoncov a viem, že každý krok mi dôkladne naznačia. Ostal som teda sedieť a prehodil pár viet s prísediacim nafarbeným Japoncom. Obsluhujúce Japonky sa medzitým vymenili a dostal som sa do opatery mladšej z nich.
Nebudem vás napínať, finále sa už blíži. Po vyholení krku a umytí hlavy nasledovalo posledných pár strihnutí a masáž. Obdivujem kaderníčky, ako dokážu robiť svoju prácu, keď ich zákazník má možnosť pozorovať v obrovskom zrkadle. Ja som im to rozhodne nezľahčoval, pretože na každú vec som čumel, akoby som sa strihal prvýkrát. Vrcholom bola samotná masáž, keď počas masírovania chrbtu, ramien a krku sme sa už obaja aj s kaderníčkou poriadne smiali. Posledné umývanie hlavy a fénovanie už bolo iba čerešničkou na torte. Asi sa začnem strihať častejšie.
