Japonský premiér Juničiro Koizumi spustil kampaň “Navštívte Japonsko“ a dal si za cieľ do roku 2010 zdvojnásobiť počet návštevníkov, ktorí ročne zavítajú do Japonska. Pri tejto správe som neveril vlastným ušiam. Mám totiž s japonskými imigračnými úradmi inú skúsenosť.
S mojou priateľkou sme si naplánovali pekné leto v krajine vychádzajúceho slnka. Ja som mal pracovné víza, priateľka išla so mnou do Japonska ako turistka. Turisti s pobytom kratším ako 90 dní nepotrebujú víza, a tak sme spokojne vyrazili z pražskej Ruzyne.
Po 15 hodinách cesty sme pristáli na najväčšom japonskom letisku Narita. Ku kontrole pasov sme išli samostatne a to bola posledná chvíľa, kedy som ju videl. Odviedli ju na výsluch. Keďže sme cestovali spolu, snažil som sa ku nej dostať, ale podľa japonských úradníkov to nebolo možné. Navrhol som teda, nech vypočúvajú aj mňa.
Vyšetrovanie viedol mladý Japonec, ktorého angličtina neveštila nič dobré. Lepšie povedané, ktorý nevedel po anglicky. Napokon mu na pomoc prišiel tlmočník, ale aj jeho formulácie mi prišli minimálne podivné. Jeho otázky boli navyše intímne a netýkali sa ničoho iného, než môjho vzťahu s priateľkou. Napriek tomu som všetky pravdivo zodpovedal a čakal na verdikt. To som netušil, že budem čakať celkovo až 5 hodín ...
Po tomto čase mi bolo oznámené, že priateľka neprešla imigračnou procedúrou a nebude vpustená do krajiny. Keďže podpísala protokol, nešlo s tým už nič spraviť. Priateľku odviedli do hotela, kde za strávenú noc zaplatila v prepočte 13 tisíc korún a na druhý deň ráno letela nazad.
Až dodatočne (po jej návrate domov) som sa dozvedel ďalšie veci. Po otázke, či neukrýva zbrane a narkotiká, podrobili jej batožinu dôkladnej prehliadke. Pravdepodobne všetci úradníci, ktorí nemali práve naliehavú prácu (a tých bolo približne 10), si prezerali každú jej vec a nad každou strávili istý čas diskutovaním v japončine.
Priateľka nemusela nutne opustiť krajinu, ale v opačnom prípade sa s odvolaním čaká na rozhodnutie ministerstva a môže to trvať až 5 dní. A platiť si 5 dní hotel s ochrankou celkovo za 65 tisíc mi nepríde ako rozumná alternatíva.
A prečo sa dejú tieto veci ? Východoeurópanky majú v Japonsku povesť prostitútok, rovnako ako dievčatá z Thajska a Filipín. Ešte pred niekoľkými desaťročiami tu mali rovnakú povesť aj ďalšie belošky, ako som sa stihol dozvedieť od jednej Švédky, ktorá v Japonsku žije už 30 rokov. V máji roku 2004 prepukol v japonskej tlači škandál o tejto nelegálnej prostitúcii a úrady zareagovali práve v týždeň, keď sme prileteli do Japonska my. Smola.
Čo teda urobiť, aby sa vám nestala podobná vec ? Pri imigračnej procedúre pomôže, ak sa za vás zaručí nejaký Japonec, aj keď ani to negarantuje úspech na sto percent. Snažte sa plánovať kratší pobyt, do dvoch týždňov. Pri dlhších pobytoch sa mladé slobodné dievča stáva pre japonských úradníkov podozrivé. Samozrejme všetky tieto problémy sa vám vyhnú, ak ste mužského pohlavia, alebo zosobášený pár.
