Tento rok bol v Japonsku na prírodné úkazy bohatý. Počet tajfúnov aj zemetrasení bol nadpriemerný, veď posledný tajfún prišiel v decembri, čo je za normálnych okolností dávno po sezóne. Navyše, ničivé zemetrasenie v Niigate si vypýtalo niekoľko ľudských životov a poprvýkrát v histórii sa pri ňom vykoľajil japonský rýchlovak šinakznen.
Moje prvé zemetrasenie ma zastihlo hneď v prvý týždeň pobytu. Keďže prišlo v noci, zobudilo ma a celkom znepokojilo. Postupne som si na nočné chvenie zvykal a dnes sa už na slabšie zemetrasenia nebudím. Že bolo v noci zemetrasenie zistím podľa toho, že sa aj s futonom (japonský matrac, na ktorom sa spí) nachádzam v izbe inde, než som zaspával.
V októbri minulého roku prišla skúška ohňom. Do Tsukuby prišlo zemetrasenie s magnitúdou 5,8. Zastihlo ma práve na pive s viacerými európskymi kolegami. Bar, v ktorom sme sa nachádzali, bol veľmi pevnej konštrukcie, skrátka masívny betónový barák. Odrazu akoby do domu narazila plne naložená Tatra, dom začal tancovať a na najbližších pár sekúnd nepoľavil. Tých, ktorí boli v Japonsku ešte iba krátko, zastihla úzkosť, ale žiadne výkriky nepadli. Ostatní si ten zážitok vychutnávali. Zemetrasenie postupne slablo a o 2-3 minúty bolo po ňom. V televíznych správach ihneď odvysielali miesto epicentra a keď sme zistili, že bolo v Tsukube, boli sme na to náležite hrdí.
Zemetrasenie v Niigate prišlo koncom októbra s magnitúdou 6,8. Jeho sila odpovedala aj následkom, ktoré prinieslo. Počas tohoto zemetrasenia som sa nachádzal v Mite, asi 180 km od epicentra. Bol som práve vonku, na relatívne veľkom priestranstve. Práve fakt, že som nebol v budove, bol pre mňa veľmi nepríjemný. To, že sa chveje celý dom, som už prijímal bezstarostne. Ale myšlienka, že sa chveje všetko, kam až dovidím, že jediná pevná vec, na ktorej stojím odmalička, je tak nepevná a môže sa kedykoľvek zosunúť, ma znepokojovala. V tej chvíli som samozrejme nevedel, že ľudia ani nie 200 km odo mňa bojujú o holý život.
Na záver ešte pár postrehov k japonským stavbám. S ohľadom na zemetrasenie sa dajú rozdeliť na dva druhy - betónové stavby, ktoré sú pevné a ťažké a ľahké domy postavené z dreva. Pri masívnych betónových budovách sa dá predpokladať, že ani silné zemetrasenie neporuší ich konštrukciu a vydržia pohromade. Naopak, ľahké drevené domčeky (aj napriek ich pružnosti) spadnú oveľa skôr, zavaleným ľuďom ale nehrozí až také nebezpečenstvo. Samostatnou kapitolou sú výškové budovy - väčšinou majú pevnú oceľovú konštrukciu a v základoch bývajú odpružené (častokrát aktívne).
Richterova stupnica - je logaritmická. Ak je rozdiel v ohodnotení zemetrasení jeden stupeň, znamená to, že amplitúda zaznamenaná seismografmi bola desaťnásobná. Táto stupnica nemá minimum ani maximum.
