Tokio je najväčšou aglomeráciou sveta s 33 miliónmi ľudí na ploche 13500 km štvorcových, tj. na ploche menšej než východné Slovensko. Tokijské metro a železnice denne prepravia 40 miliónov cestujúcich a z tohto pohľadu ide pre akýkoľvek vírus o ideálne prostredie. Preto, keď sa do masmédií dostali prvé správy o novej chrípke, Japonsko zareagovalo asi najprísnejšie z krajín celého sveta.
Bolo to ešte kedysi na jar, keď pribúdali v novinách každý deň nové prípady z USA a Mexika. Viaceré podniky a inštitúcie zmrazili zahraničné cesty svojich zamestnancov, ako pracovné, tak aj súkromné. Zdravotné masky, ktoré sa v Japonsku používajú pri každej chorobe, boli v momente vypredané. Televízia musela uverejniť správu, že maska nechráni pred novou chrípkou, aby toto šialenstvo prestalo. Japonci taktiež okamžite sprísnili lekárske kontroly na medzinárodných letiskách.
Celkovo som začal mať pocit, že ľudia a ich panika bude v Japonsku väčším nebezpečím než choroba samotná. Až do minulého týždňa. Keď som prišiel v utorok do práce, na stole ma už čakala zdravotná maska a teplomer s odkazom, aby som, pokiaľ možno, chodil v maske a meral si teplotu každé 3 hodiny. Náš kolega, s ktorým som bol predtým dva dni v kontakte, totiž túto novú chrípku dostal a tak som bol ďalším podozrivým.
Nenapadlo mi nič lepšie, než si vziať deň voľna, nakúpiť v supermarkete jedlo na pár dní a ísť domov čakať na príchod nezvaného hosťa. Práca vedca má jednu obrovskú výhodu - môžete pracovať kdekoľvek, stačí vám počítač. Tri dni z minulého týždňa som teda strávil medzi stenami môjho bytu a bolo to, musím priznať, celkom príjemné. Ako ste si už asi domysleli, príznaky sa nedostavili a tak som už v piatok bol vyhlásený za oficiálne zdravého.
Kolega však také šťastie nemal. Ešte v prvý deň som sa za ním zastavil a priniesol mu nejaké ovocie. Vyzeral, že má toho všetkého dosť. Mal horúčky, keď ho nebolela chvíľu hlava, tak spal a pravidelne konzumoval Tamiflu. Podľa jeho slov to bola takmer najhoršia choroba v jeho živote a to nie je žiadnou padavkou - slúžil tri roky v armáde.
A panika? Musím uznať, že systém v tomto prípade celkom zafungoval. Predovšetkým včasná identifikácia chrípky (test na chrípku A trvá len 15 minút, dovtedy vás zavrú do malej karanténnej čakárne) a rýchle upovedomenie zamestnávateľa (z nemocnice volajú rovno vášmu šéfovi) sú veci, ktoré asi nebudú všade na svete samozrejmosťou.
Z chrípky a chorôb všeobecne mám obavy aj naďalej. Ochorieť mimo domovinu je vždy nevyspytateľné a v mnohom nepríjemnejšie než doma. Našťastie sa ukazuje, že v Japonsku to snáď až také hrozné nebude. Organizovaná panika tu totiž prichádza s veľkým predstihom a verím, že v samotnej kríze si tu ľudia poradia. Japonci majú s krízami totiž bohaté skúsenosti - žijú v krajine, kde je každoročne vyše 1000 zemetrasení, niekoľko tajfúnov a výnimočný je ten deň, keď sa nič výnimočného nestane.