Ale začnime pekne poporiadku. Ranná káva, letmé prelistovanie novín (to aby človek nežil úplne mimo realitu) a hor sa do laboratória. Čo zase dnes nefunguje? No, veľa vecí sa dá použiť aj v provizórnom stave, ale oxidovať dusíkom sa ani pri najlepšej vôli nedá... Alebo áno?
Ak aparatúra funguje, deň je oveľa krajší. Vtedy začína fungovať mágia a vedecky postihnutý jedinec konečne môže začať premýšľať v iných dimenziách. O tom, na čo sa pýtať a ako prinútiť aparatúru, aby odpovedala. A o tom, prečo sa pýtať práve na to. A hlavne zistiť, či to niekto zaplatí.
Obedňajšia prestávka je podmienená experimentom. Ak ho treba strážiť, obed počká. Niekedy aj do nasledujúceho dňa. V opačnom prípade je obed skvelá príležitosť na chvíľu vypnúť, odpútať sa od problému a začať sa trápiť čímsi triviálnejším - napríklad zahraničnou politikou Indie, alebo budúcnosťou ľudstva po vyčerpaní zásob ropy. Podobné veci sa nedajú vyriešiť za pol hodiny a preto sa tieto témy často vracajú aj v ďalšie dni.
Po obede by to chcelo chvíľu si pospať. Stačí aj na stole v kancelárii, ale šikovnejší z nás majú určite nejaké pohodlnejšie skryté miesto v knižnici. Spánok je dobrá vec. Nezriedka sa práve v spánku vyrieši zapeklitý problém úplne sám. Alebo sa nevyrieši, ale človek si aspoň chvíľu zasurfuje na Bahamách, prípadne sa prevezie v novom Nissane 350Z.
Popoludnie uplynie ako voda, ale s blížiacim sa večerom začína výkonnosť opäť stúpať. Než dosiahne maxima, čas sa dá zabiť čítaním publikácií ostatných autorov - často sú veci už dávno známe a drevo do lesa sa nosiť neoplatí.
Najlepšie sa experimentuje po zotmení. Odrazu ste s aparatúrou sami a ona by mohla niečo prezradiť. Niečo, o čom by na celej zemeguli vedel iba jediný človek. Nič prevratné, za čo by ste mohli dostať ľubovoľnú cenu, alebo peniaze. Ale aj tak unikát, odpoveď na otázku, ktorú poznáte iba vy.
Ale to sa nestáva často. Niekomu sa to nepodarí za celý život ani raz. Pre dnešok stačí, idem sa pozrieť, čo je zase s tým dusíkom...
