Bola vznešená, harmonizujúca, prínosná. Zúčastnení sa mohli započúvať do ukážok zo zoroastrijských, židovských, kresťanských, islamských i bahájskych modlitieb. Mohli o nich pokojne rozjímať v povznesenej atmosfére, navodenej krásnou živou hudbou a spevom, naplno využili príležitosť neformálne diskutovať počas občerstvenia po kultúrnom programe. Hostka z kresťanského spoločenstva nám dokonca predviedla spev zhudobneného otčenáša, do ktorého zapojila azda celé obecenstvo. Počet zídených bol dôstojne primeraný kapacite prívetivo pôsobiacich priestorov Múzea Jána Cikkera, kde sa podujatie konalo – hľadisko bolo prakticky zaplnené.
Oslava iste zanechala v každom, kto prijal pozvanie, prinajmenšom pekný, azda aj hlboký duchovný zážitok. Ja som svoje viac než stokilometrové cestovanie na toto stretnutie, uskutočnené v znamení snahy o vzájomné porozumenie, jednoznačne neľutoval a teším sa na jeho budúce ročníky.
Na záver želám všetkým veriacim v Boha, akejkoľvek náboženskej príslušnosti, aby ich prístup k medzináboženským stretnutiam a dialógu nebol zahataný bariérami predsudkov.
¶
¶¶http://fotky.sme.sk/fotograf/5384/toros63¶
¶
¶
(22. 1. 2009)
