Začnem vo veľkolepom štýle...
Skloňuje sa Kuly podľa vzoru kuli?
V tomto prípade je odpoveď jednoduchá a jednoznačná zároveň: ÁNO.
A to napriek faktu, že Kuly je zakončený „tvrdo“ a kuli „mäkko“. Tvrdý či mäkký – tu je to jedno!
Podľa vzoru kuli sa totiž skloňujú všetky životné podstatné mená mužského rodu najmä cudzieho pôvodu, ktoré sú v základnom tvare:
zakončené na samohlásky –i, -í, -y, -e, -ä, -ö, -ü.
A to teda nie sú žiadni „lúzri“, ale samá lepšia spoločnosť. No len tak ukážkovo: Verdi, Versace, Goethe, Dante, Nietsche, Kuly, Kennedy, Pálfi, Esterházi, Ziči, Moody, Škultéty, Krčméry, Fándly, Bramante, Čičeri, Frege... A popri nich tiež: pony, grizly, abbé, dandy a mnoho iných pôvabných slov.
Aký je vzťah medzi Kulym a kulim
Dôležitý a dôverný zároveň.
Pri ňom sa hneď v praxi ukazuje, aký dôležitý je kuli pre skloňovanie Kulyho, a zároveň vidno, aký dôležitý je Kuly pre mediálnu propagáciu kuliho.
Je medzi nimi priam symbiotický vzťah!
Kuly je vzorom pre davy svojich verných fanúšikov a fanúšičiek, kuli je zasa vzorom skloňovania – potrebným pre milióny slovenských (i niektorých neslovenských) žiakov a študentov. A v záujme rodovej rovnosti dodajme: aj pre žiačky a študentky. Ba nepriamo aj pre ich rodičov.
Kto by dnes na Slovensku nevedel, kto je to Kuly?
Vedia však rovnako dobre všetci priaznivci Kulyho, kto je v skutočnosti kuli?
KULI – viac ako vzor...
Aká veľká je časť tých absolventov/absolventiek slovenských škôl, ktorí/é sa uspokoja s konštatovaním (vedomosťou), že kuli je skloňovacím vzorom? Netrúfam si tipovať, koľko ich je, no zaiste takí sú, veď istý čas som tiež patril medzi nich. Dnes už viem:
Podstatné meno kuli pochádza z Ázie a pomenúva sa ním nekvalifikovaný robotník, nádenník alebo nosič v južnej a juhovýchodnej Ázii. Pomenovanie kuli v uvedenom význame vzniklo z vlastného mena – z názvu domorodého kmeňa v severozápadnej Indii.
Hľa: kuli
V Ázii sa možno typický kuli cíti byť niekým malým, bezvýznamným. A azda ani netuší, že tu – NA SLOVENSKU – JE VZOROM!
Taký kuli je teda niekým ako človekom dvoch tvárí – v Ázii nenápadným pracujúcim, u nás uznávaným vzorom. Slováci a Slovenky, ktorí/é ovládate ázijské jazyky a radi/rady cestujete – zvestujte na svojich cestách davom kuliov, ako si ich u nás vážime! Potešte ich a povzneste na duchu, prosím.
Bol skôr KULY ako KULI?
Konečne sa dostávam k odpovedi na otázku z perexu článku. Tá odpoveď však vôbec nie je jednoduchá a jednoznačná.
Dajme tomu, že menovaný M. K. sa stal Kulym zhruba v roku 1980, ale za počiatok jeho života treba považovať rok 1971. (Ktorý z týchto rokov je rokom zrodu Kulyho, to je priam filozofická otázka...)
A dajme tomu, že skloňovací vzor kuli sa stal oficiálnou súčasťou slovenskej gramatiky vtedy, keď bol zaradený do Pravidiel slovenského pravopisu (PSP). To sa udialo až počínajúc vydaním PSP v roku 1998. Podľa toho by sa mohlo zdať, že kuli je v porovnaní s Kulym úplný holobriadok!
Ale pozor, netreba robiť unáhlené závery:
V akademických kruhoch zaviedla skloňovací vzor kuli už Morfológia slovenského jazyka z roku 1966. A vtedy „projekt“ Kuly zaiste nebol ešte ani v štádiu plánovania.
Ja však predpokladám, že pre „skalných“ fanúšikov Kulyho vôbec nie je rozhodujúce, kedy sa „akýsi kuli“ zrodil v hlavách vedcov, ale skôr to, kedy sa o tom začalo písať v učebniciach. A pre osobnosti z akademických kruhov to bude asi presne naopak.
Logicky mi z toho vychádza záver, že problém prvotnosti Kulyho či kuliho je principiálne podobný problému prvotnosti vajca či sliepky. – Vždy sa nájdu horliví zástancovia jednej i druhej alternatívy, ktorí majú pre svoj názor dostatok logických argumentov.
Ja som rovnako rád tomu, že dnes máme Kulyho, ako tomu, že tu máme aj kuliho. Načo by mali súperiť?
Veď obaja/oba sú pre Slovensko dôležitými vzormi.
Ako sa skloňujú slová podľa vzoru KULI?
Tak to u nás azda každý vie, či nie?
A kto by náhodou nevedel, radšej sa k tomu ani neprizná a vyhľadá si to...
********
Nasleduje rozprava na titulkovú tému:
Desmod má s kodifikovanou (spisovnou) slovenčinou viacero pozoruhodných súvislostí, z ktorých tu vypichnem aspoň zopár:
Názov skupiny je inšpirovaný menom druhu netopiera Desmoda červeného: Desmod červený(Desmodus rotundus), pričom podstatné mená s príponou -us majú v slovenčine variantné skloňovanie: variantné skl. (napr.: vírus – od vírusu, ALE mýtus – od mýtu ... niekde sa prípona -us zachováva, niekde nie, niekde sú prípustné oba varianty, napr. asparágus – asparágusu/asparágu). Samotný latinský názov druhu Desmodus rotundus sa v rámci slovenčiny zaraďuje medzi nezdomácnené cudzojazyčné výrazy (na rozdiel napr. od dávno zdomácneného vírusu), a teda pri jeho používaní v rámci slovenského vetného kontextu sa zvykne uplatňovať „šalamúnsky“ prístup ku skloňovaniu – píše sa o druhu Desmodus rotundus, čiže skloňuje sa iba slovo druh, nie samotný odborný názov druhu. (Pod skloňovaním tu nemyslím náklon písma doprava, tzv. kurzívu, ale druh ohýbania slov v slovenčine v gramatickom zmysle.) Populárna hudobná skupina sa však nenazýva Desmodus, ale Desmod, čo je názov slovenský = zdomácnený. Zdomácnený – jednak čo sa týka názvu netopiera, tým skôr ešte vo vzťahu k názvu hudobnej skupiny, ktorá je na Slovensku naozaj doma. Hovoríme teda o Desmode (nie o dákom „Desmoduse“).
Ak však hovoríme napríklad o Moduse, máme na mysli celkom inú hudobnú skupinu, ktorá si svoje -us ponecháva aj pri skloňovaní. Ak by som mal v tomto kontexte parafrázovať známy biblický citát, povedal by som:
„Dávajte Desmodu, čo je Desmodovo, a Modusu, čo patrí Modusu.“
(podľa Mt 22, 15-21) Z Biblie
Spevák Desmodu – Mário Kollár alias Kuly – má prezývku zvukovo totožnú (homonymnú) so skloňovacím vzorom substantív mužského rodu: kuli. Je tu teda vo zvukovej podobe totožnosť, v písanej forme aspoň veľká podobnosť (tvrdé y, mäkké i). Ako je to s totožnosťou či podobnosťou pri skloňovaní, o tom som napísal vyššie.
O Kulym sa zvykne hovoriť a písať ako o „frontmanovi“ skupiny, čo je v lingvistických kruhoch jedno z takej kategória slov, na aké sa z odborného hľadiska hľadí trochu „cez prsty“. Lingvisti však zvyknú „kliať“ veľmi distingvovane = tak, aby im laici pokiaľ možno nerozumeli. V praxi to vyzerá tak, že podobné slová zaraďujú medzi „deriváty s domácimi a prevzatými slovotvornými formantmi a slovotvorne nemotivované lexémy so systemizačnými formantmi alebo radixmi“: Odborne. (Čo to znamená v „ľudskej“ reči, na to sa treba pýtať ich!) A výsledok? – Výraz frontman sa pri takejto kategorizácii ocitol v dekadentnej spoločnosti aj takých pomenovaní, ako sú: kleptoman (chorobný sklon kradnúť), „basman“ (väzeň), narkoman (osoba postihnutá narkomániou) či grafoman (chorobný sklon písať). Ale – pre vyváženosť – aj v spoločnosti menej stigmatizovaných persón, ako napr. barman či bluesman. Taký frontman to má teda v jazykovo klasifikačnej praxi náročné a pestré... (Aj keď sa o to možno vôbec nestará.)
Istá redaktorka zistila, že Kuly je cukrovkár: hitky.sk Ten výraz v jej článku nasvedčuje tomu, že pre spravodajstvo o šoubiznise je typický hovorový – tiež spisovný – jazyk. Slová cukrovkár aj šoubiznis sú hovorové. Nič proti nim, ale vidím v nich jednu zásadnú protikladnosť: Kým tzv. štylisticky neutrálnym (teda nie hovorovým) synonymom k slovu cukrovkár je diabetik, tak synonymom rovnakej kategórie k slovu šoubiznis je „podnikanie v oblasti zábavy“. A čo je na nich protikladné? – To, že cukrovkár je výraz slovenskejší než diabetik, kým šoubiznis je výrazom pôvodne cudzojazyčnejším než „podnikanie v oblasti zábavy“. Z toho vidno, že oficiálnejší (štylisticky neutrálny) jazyk dáva v niektorých prípadoch prednosť výrazom cudzojazyčnejším, v iných prípadoch, naopak, výrazom v slovenčine tradičnejším. Dôvody k tomu bývajú rozmanité. Pri výrazoch šoubiznis a „podnikanie v oblasti zábavy“ ide asi o vec národnej hrdosti, lebo používať 3-slovný výraz namiesto výstižného 1-slovného je vskutku dosť nepraktické. Pri dvojici slov cukrovkár a diabetik sa domnievam, že prevážili dôvody medzinárodnej zrozumiteľnosti v oblasti zdravotníctva nad vecou národnej cti.
********
Požehnané medzi ženami
Vo svete ženských vzorov je situácia o poznanie rôznorodejšia, pestrejšia a zložitejšia... Asi ako v oblasti ženského odievania, kozmetiky atď.
Kým v mužskom rode máme okrem 4 väčšinových skloňovacích vzorov ako bonus iba „sólistu“ kuliho, v rode ženskom sú také „bonusové“ = netradičné hneď 4 „vzorkyne“:
gazdiná, mať, pani a idea.
A hoci nepochybujem o tom, že medzi fanúšičky Kulyho i kuliho patria rovnako vzorné gazdiné, láskavé matere aj vážené panie a že sú k dobrému fanúšikovaniu potrebné aj tvorivé idey, táto problematika už presahuje tematiku tohto článku, ktorý sa práve končí.
Do čítania nabudúce!
