Po páde komunizmu (bohužiaľ nie komunistov a ŠTB- ákov), boli okrajové časti východného Rakúska koncom civilizovaného sveta. Na periférii záujmu rakúskych a európskych politikov. Tomu zodpovedala infraštruktúra, hospodárstvo a kultúra. Zaostalé dediny, poľnohospodárstvo, staré cesty, vietor sa preháňal prázdnou krajinou. Obyvateľstva ubúdalo. Líšky tu dávali dobrú noc.
Po dvadsiatich rokoch sú pre nás Dolné Rakúsko a predovšetkým Burgenland okolo Neziderského jazera tým, čo Helmut Kohl sľuboval východným Nemcom: „blühende Landschaften" -rozkvitajúce krajiny. Úhľadné dediny a mestečká, plné zelene a kvetov, opravené pamiatky, medzinárodne cenená gastronómia, malebná krajina posiata vinicami a ovocnými sadmi, bezchybné cesty, krásne zámky a moderné múzeá, koncerty a kultúrny život o aký zavše nechyrovať ani v krásavici na Dunaj.
A všade plno ľudí. Presnejšie, Slovákov. Ešte presnejšie, Bratislavčanov. Vari niet Bratislavčana, či Bratislavčanky, ktorí by za posledných desať -pätnásť rokov neboli pravidelne zašli do Burgenlandu, na bicykel, ku vode, na víno. A prečo aj nie? Je tam krásne, cyklotrasy pri vode a cez vinice, hajlochy a pivnčky rovno vo viniciach, moderné reštaurácie tamtiež, galérie, zámky, udržované a čisté pláže a príjemné kúpanie.
Bohužiaľ, tento idylický obraz je zároveň svedectvom trestuhodného zlyhania predchádzajúcej bratislavskej komunálnej a župnej politiky. Politiky, ktorá úplne zabudla na verejný záujem rozvoja nášho regiónu, ak vôbec niekedy také niečo poznala. Tie stovky miliónov korún a euro, ktoré státisíce Bratislavčanov a obyvateľov Bratislavského regiónu za tie roky doslova napumpovali do Rakúska, mohli zostať a pomôcť Slovensku. Nezostali, nepomohli a je to vidieť.
Keby nebolo kam, nepoviem. Ale: Bratislava sa pýši jedinečnou Malokarpatskou vínnou oblasťou. Originálnou Račianskou frankovkou. Stovkami hektárov vinohradoch v chotári mesta, stačí vystúpiť z električky, vyjsť za humná a sme v najmalebnejšej krajine akú si vieme predstaviť. Krajine, ktorú si Viedeň, Praha, Stuttgart, Ženeva a aj Londýn (sic!- Kent) považujú a chránia ako oko v hlave. To všetko v úžasnej kombinácii so zelenými Malými Karpatmi a podunajskými štrkoviskami plnými čistej modrej vody. Zemský ráj to na pohled...
Bratislavská realita? Vinice v meste zastavané ohavnými novostavbami, obsadené pochybnými figúrami a la Alexander Rozin, či cynickými špekulantmi a la Róbert Fico. Ďalšie zástavby vo viniciach majú podľa navrhovaných zmien územného plánu nasledovať. Bicyklisti magistrátom vyhlásení za nepriateľov automobilovej dopravy. Cyklotrasy cez vinice? Z Bratislavy do Modry? Cha chá, preberte sa, iní už zainvestovali a čakajú na zárobok.
Štrkoviská na Košariskách, Vajnoroch, Rusovciach, Moste a ďalšie, kedysi chýrne kúpania, dnes jazerá obsypané odpadkami, všadeprítomnou špinou, zarastené burinou, medzi ktorou sa nesmelí výletníci snažia dostať do vody bez zranenia. Miestne úrady na ne alebo rovno kašlú, alebo nemajú ani vindru na ich údržbu. Pokúsiť sa nalákať na čisté kúpanie viac turistov a dostať ich aj do obce, do múzea, reštaurácie, nechať ľudí poctivo zarobiť, nikoho očividne nenapadne. Veď kto sa chce okúpať, môže do Rakúska, dnes už sa dá....Rakúšania sa musia nad našou hlúposťou smiať a mädliť si ruky, nur weiter so. Na Slovensku zarobili, v Rakúsku utratili, hlupáci.
Čo bránilo bratislavským primátorom, starostom a županom ochrániť bratislavské a malokarpatské vinohrady a ponúknuť ich pol miliónu Bratislavčanov, ktorí túžia po relaxe a oddychu v malebnom prostredí? Koľko miliónov eur mohlo zastať na Slovensku a skultivovať našu krajinu? Čo bráni starostom obcí skultúrniť okolie jazier, aby kúpanie s deťmi prestalo byť traumatizujúcim zážitkom a stalo sa kultivovanou zábavou? Dokedy budú miestni zadubenci vyháňať Bratislavčanov a ich peniaze za zážitkami a kvalitou života do Rakúska?
A pritom to tu všetko máme pod nosom. Vinohrady aj jazerá. Stačí iba chcieť, brániť verejný záujem, ten náš spoločný, kvalitu nášho života. Nie ten Rozinov a Ficov.
Bratislavská župa chce bratislavské a malokarpatské vinohrady zachrániť. Nielen kvôli prírode, relaxu, či výbornému vínu. Ale pre Bratislavu a Bratislavčanov, aby sme nemuseli jazdiť za krásou a oddychom do cudziny, aby sme pomohli našim a nie cudzím. Aj príklad Burgenlandu ukazuje, že vinohrady a vinárstvo sú zásadný hospodársky faktor rozvoja územia. Koruna investovaná do vinohradov a vinárstva, sa niekoľkonásobne obráti v cestovnom ruchu, kultúre, hoteliérstve, gastronómii, múzejníctve a iných službách. Vytvára stovky následných pracovných príležitostí. Rakúšania, ale aj Maďari, to pochopili už dávno a s našou „pomocou" aj zrealizovali. Je najvyšší čas obrátiť tok peňazí naspäť na Slovensko. Som zvedavý, ktorí starostovia našich vinohradníckych obcí sa pridajú a ktorí nájdu desiatky dôvodov prečo to nejde. Aspoň ľudia uvidia, komu o čo ide.
Susedov navštevovať treba. Ale peniaze majú primárne zostať doma. Kto to nechápe, nemá už vo verejnom živote čo hľadať.
