„Ich liebe dich, mich reizt deine schöne Gestalt, und bist du nicht willig, so brauch' ich Gewalt" straší Kráľ duchov malé dieťa v rovnomennej Goetheho básni. Archetyp ohrdnutého, násilníckeho milenca. Podobne premiér, ešte v októbri tohto roku, vo volebných novinách Smeru, nadbiehal Bratislave prianím, aby Bratislava bola dôstojnou vstupnou bránou na Slovensko. Sľuboval modré z neba. Dnes to už neplatí. Obletovaná milenka mu nedala, treba sa pomstiť, odkopnúť. Bratislava prestala byť Slovensko.
Rozoštvávania a delenia na „my a oni" sme si na Slovensku užili vrchovato. Nacisti a komunisti si v ničom nezadali a zanechali nám prepracované dedičstvo nenávisti a netolerancie. Mečiar iba naskočil do rozbehnutého vlaku. V tejto kultúre agresivity sú nositelia iného názoru nepriatelia, s ktorými sa nedebatuje, ktorých treba doraziť a vyštvať, zahnať preč z domáceho územia. Ako v dobe kamennej.
Následky tejto kultúry neznášanlivosti pre súdržnosť a spolupatričnosť slovenskej spoločnosti sú devastačné. Opilecké výlevy poslankyne za SMER-SD a primátorky Humenného, pani Vaľovej, o tom, ako Bratislava musí všetko zaplatiť, sú potom iba jedným z dôsledkov takto oficiálne šíreného nepriateľstva voči bohatému - rozumej zlému- hlavnému mestu Slovenska. Spoločenský diskurz sa nevedie o tom, aké sú spoločne zdieľané hodnotové základy slovenskej spoločnosti, aká je naša kultúrna a politická identita, na akom základe postaviť naše národné, resp. občianske spoločenstvo, čo reprezentujeme ako národ, čo tmelí Slovákov a Slovenky. Nie, v duchu komunistickej tradície sa nediskutuje, my sme dobrí, hentí sú zlí a oponenti sú nepriatelia a nepriatelia musia vypadnúť z domu. Vyretušovať z fotky. Bratislava nie je Slovensko.
Rád by som pánovi premiérovi, ako kolegovi právnikovi, pripomenul, že podľa Ústavy je Bratislava hlavným mestom Slovenskej republiky. Podľa zákona č. 377/1990 o hlavnom meste SR Bratislave, dokonca prezident, národná rada, vláda, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy pomáhajú Bratislave plniť funkciu hlavného mesta Slovenskej republiky a politického, kultúrneho, obchodného a spoločenského centra Slovenska.
A ako pomáhajú? Tým, že ju vyháňajú zo Slovenska?
Pritom Bratislava, podobne ako celé Slovensko, trpí následkami zničujúceho socialistického experimentu, ktorý našu vlasť doviedol na pokraj bankrotu. Mesto od komunistov zdedilo zanedbanú dopravnú infraštruktúru, chaotický urbanizmus, sociálnu roztrieštenosť, úradnícku nekompetentnosť a finančnú nesamostatnosť. Za posledných dvadsaťtri rokov sa kadečo podarilo napraviť, ale pomýlený liberalizmus v kombinácií s nepripravenosťou samosprávy reagovať na razantné zmeny prostredia, hlavné problémy nevyriešili.
Nalejme si čistého vína. Bratislava je v porovnaní so susednými mestami brutálne podfinancovaná, má nespravodlivo nízky podiel na daniach (resp. nespravodlivo vysoké prerozdeľovanie pre iné regióny Slovenska), má priveľa takých obyvateľov, čo užívajú bratislavskú infraštruktúru, ale svoje dane odvádzajú iným, je nezmyselne vylúčená z čerpania väčšiny eurofondov a nedostáva sa jej kompetencií pre efektívne stimulovanie miestneho rozvoja.
Či toto nie sú problémy, ktoré by tiež mali trápiť pána premiéra? A nie len koľko vína zarodí jeho vinica? Veď Bratislava je vstupnou bránou na Slovensko, podľa Bratislavy si naši hostia urobia obraz o celej našej krajine. A ten veru v súčasnosti nie je lichotivý.
To, že sa Bratislavy pri premiérových prešľapoch a urážkach nezastane jej primátor Ftáčnik, je už smutným zvykom. Ustráchane čuší v kúte. Ukázalo sa, že jeho úlohou je za každú cenu udržať funkciu, nie efektívne riešiť od socializmu sa hromadiace problémy. Na ich riešenie treba totiž víziu a odvahu, nie alibizmus úradníka. Otváranie dverí magistrátu nestačí.
Našťastie nie je všetkým dňom koniec a toto mesto sa vždy spamätalo aj z najhoršieho. Ja v to verím a na tom spolu s tisíckami Bratislavčanov spolupracujem.
Ale hlavne
BRATISLAVA JE SLOVENSKO
bola, je a bude! Ficovi a Ftáčnikovi navzdory.
