Bratislava po 2 rokoch – dobrá osobná prezentácia ale zatiaľ málo skutkov

Písmo: A- | A+

V týchto dňoch majú za sebou samosprávy zvolené v roku 2018 polovicu funkčného obdobia. A ponúka sa nám priestor pozrieť, kam sa za toto obdobie posunulo hlavné mesto - naša Bratislava.

Napriek tomu, že už dávno nie som primátorom, situáciu pozorne sledujem a záleží mi na tom, aby sa naše mesto posúvalo dopredu a zlepšovala sa naďalej kvalita života ľudí, ktorí v Bratislave vychovávajú svoje deti, pracujú alebo si užívajú jeseň života. Bratislavu sme sa snažili odovzdať v čo najlepšom stave. Rozbehli sme mnoho projektov, ktoré sa s koncom funkčného obdobia nestihli dokončiť. Preto sa teším, že sa pokračuje v niektorých rozrobených - napríklad električky do Petržalky, kúpeľov Grossling, rekonštrukciách ciest v Mestských lesoch, v obnove Dúbravsko - Karloveskej radiály a ďalších, ktoré sme naplánovali v minulosti. Mesto sa v niektorých oblastiach rozvíja, dočkali sme sa postupujúcich prác na obchvate D4/R7, otvorenia nových Mlynských Nív, ku ktorým snáď čoskoro pribudne aj nová a kultúrna autobusová stanica.

Zároveň ale s prekvapením pozorujem, že mnohé veci zmizli z obzoru a okrem rozprávania v nich reálny posun nevidím, prípadne fungujú len, tak povediac, „naoko“. Zvyknem byť zdržanlivý, nikdy som nepatril s tým, ktorí iba kritizujú, ale nedá mi, aby som sa pri niektorých konkrétnych témach nakrátko nepristavil. Aj preto, že som bol (aj zo strany súčasného primátora) pred viac ako dvoma rokmi s nimi pravidelne konfrontovaný. A sám viem, že mnohé veci sú ďaleko zložitejšie, keď ich treba zodpovedne robiť oproti tomu ako len niekam prísť a pekne o nich rozprávať, prípadne na všetko nadávať. Fakt je ten, že súčasný primátor mal neporovnateľne lepšiu štartovaciu pozíciu: mnohé pripravené, rozrobené projekty, ktoré stačilo len dokončiť. A k tomu plný - prebytkový rozpočet a špajzu, ktorú sme zanechali. Väčšia výhoda tiež bola, že má k dispozícií zastupiteľstvo, ktoré s ním spolupracuje, má oveľa vyšší počet dobre zaplatených zamestnancov na magistráte, novú (názorovo bližšiu) vládu na Slovensku, s ktorou mohol začať novú etapu spolupráce. A ako verejne činná osoba - politik má aj sympatie nemalej časti médií, kde sa nestretáva takmer s nijakou kritikou. To nie je výčitka, ale konštatovanie. 

Lenže treba pripomenúť aj to, že dnes, kedy uplynula väčšina jeho funkčného obdobia, sa výsledky v mnohých oblastiach stále nedostavujú. Parkovacia politika sa kamsi stratila, hoci na začiatku bola prijatá pompézne. Ale potom sme počuli výhovorky - lebo korona. A tak dnes stále chýbajú záchytné parkoviská na okraji Bratislavy. Do mesta stále pozývame desaťtisíce šoférov denne, ktoré znamenajú, že máme upchaté cesty, mesto je plné áut a Bratislavčania často nemajú kde parkovať. Toto mal byť hlavný motív parkovacej politiky, ale okrem pekných vyjadrení sa mesto nikam neposunulo. Podobne je to aj s cyklotrasami, bolo to o nich plno sľubov v predvolebnej kampani. Plány na 8 rokov. Do roku 2022, čo bude onedlho, to malo byť 25 km nových segregovaných trás pre cyklistov, do roku 2026 takmer o ďalších 50 viac. Veci dlho stáli, dokonca s verejným obstarávaním mesto začalo až po celom jednom roku - koncom roka 2019. Zaujímavosťou je, že vedúceho projektového manažéra pre tému cyklodopravy mesto hľadá až teraz viac ako dva roky po voľbách. A aj tie pruhy, ktoré boli s veľkou slávou nedávno nakreslené na okraji cesty (napríklad na Pionierskej ulici) sa nám vplyvom počasia akosi strácajú.

Zastavila sa rekonštrukcia Námestia slobody, hoci úspešne prebehla medzinárodná architektonická súťaž, všetko bolo pripravené, vrátane obnovy fontány. Podobne projekt hlavnej architektky na obnovu Komenského námestia potichu zmizol zo stola, vlastne tak ako sa vyparil celý jej útvar. Bez náhrady a vysvetlenia sa zrušila populárna rozlúčka s letom na Štúrovej ulici, stavba Planetária, či vianočné posedenie primátora so seniormi v minulom roku. Mesto je stále plné billboardov a na vysadenie desaťtisíc stromov už moc času nezostáva.

Ale sú aj mnohé ďalšie veci, ktoré sa mali už dávnejšie pohnúť dopredu. Napríklad v prípade električky okolo divadla sme svedkami stále len neproduktívnych výmen názorov a nikdy nekončiacich diskusií, pričom prioritou mesta sa stal predtým kritizovaný návrh developera viesť električku popred divadlo. Hlavná stanica, ktorá kedysi bola veľkou témou sa z vyjadrení nového vedenia mesta takmer úplne stratila a nevyužil sa prísľub financií a nástup novej vlády na rokovania čo ďalej. Aký je názor mesta na jej rekonštrukciu, alebo napríklad na vybudovanie novej stanice Filiálka pri Trnavskom mýte? Ako prebiehajú rokovania so železnicami o projektoch TIOP a nových železničných zastávkach, ktoré by sa dali využiť na verejnú dopravu a uľahčili tak presun ľudí po meste? Koncepčný rozvoj komunálneho podniku zmizol z éteru tiež, problémom už nie je ani verejné obstarávanie na osvetlenie. Toľko kritizované asfaltovanie, ktoré bolo v minulosti mimo centra mesta, sa presunulo aj do jeho historickej časti a na miestach, kde by sa hodila dlažba vidíme asfalt čierny ako uhoľ. Ale ten, zdá sa, už nikomu nevadí. A zatiaľ nevidno, že by mestské podniky fungovali efektívnejšie, keď sa pozrieme napríklad na vodárne. Toľko pár konkrétnosti.

Súčasná situácia okolo korony bola príležitosťou zmeniť niečo v Bratislave. Napríklad zlepšiť dopravnú situáciu. Alebo pripraviť nové rozvojové projekty, nielen dokončiť tie, ktoré boli začaté už v minulom volebnom období. Kríza poňatá ako príležitosť mohla byť skvelým časom na to, aby sme dostali autá von z mesta. Alebo presadzovať toľko potrebnú reformu samosprávy. Namiesto toho sa stala výhovorkou, prečo mnohé veci meškajú, prečo sa nestíha. Ako som už napísal, je fajn, keď sa (síce aj s časovým sklzom) doťahujú projekty z minulého volebného obdobia ako karloveská radiála, kúpele Grossling. Primátor Vallo vie tiež pekne rozprávať, je naozaj dobrý v prezentácií návrhov, ako by Bratislava mohlo vyzerať, na jeho imidži nepochybne pracuje množstvo pracovníkov magistrátu, ktorý sa skokovo navýšil Tu uznávam, že došlo k razantnej zmene, ale aby to náhodou nebola len potemkiáda pre fanklub. Ľudia vidia realitu, zažívajú ju v každodennom živote, v doprave, v parkovaní, na cyklotrasách a chodníkoch, v tmavých nočných uliciach. Čím dlhšie bude - dnes už vôbec nie nový primátor - vo funkcii, tým viac budú sledovať a porovnávať slová vedenia mesta s realitou, ktorú zažívajú.

Mimochodom, viera, že zvýšenie počtu zamestnancov mesta bez akejkoľvek zmeny ich zákonných kompetencií akosi samo osebe posilní mesto, je ako vystrihnutá z učebnice marxizmu o zákonitej premene kvantity na novú kvalitu. Vtedy to nemohlo vyjsť, stavím sa že ani teraz. Jediné, čo zostane bude prázdna mestská pokladňa.

Som rád, keď sa o veciach nielen hovorí, ale aj sa reálne urobí viac. Záleží mi na tom, aby sa Bratislava rozvíjala. Preto by som do ďalších dvoch rokov Matúšovi Vallovi prial, aby menej energie venoval sebaprezentácii a viac výsledkom, ktoré reálne pocítia a zažijú aj ľudia. Držím mu v tom palce a veľmi by som chcel, aby to tak bolo.

Skryť Zatvoriť reklamu